Varšava 21. apríla (TASR) Kresťania desiatich štátov, vrátane Slovenska, prichádzajú do EÚ so solídnou vierou, ale obávajú sa laicizácie, ktorú môže vyvolať prosperita a bohatstvo konzumnej spoločnosti. Väčšina cirkví týchto krajín vyjadrila viac či menej výraznú podporu pre vstup do EÚ.
Počet veriacich je v nových štátoch oveľa vyšší ako v krajinách západnej Európy, povedal pre tlačovú agentúru AFP sociológ Tadeusz Szawiela z varšavskej univerzity, špecializujúci sa na náboženské otázky.
Občania súčasnej európskej pätnástky, aj keď sa označujú za veriacich, najmä katolíkov alebo protestantov, vieru veľmi nepraktizujú. Napríklad, v Holandsku z 31 percent katolíkov len je osem percent praktizujúcich a z 21 percent protestantov sa ich na náboženských obradoch zúčastňuje len deväť percent.
Krajiny ako Francúzsko alebo Belgicko povolávajú kňazov zo strednej Európy, najmä z Poľska. Vďaka tomu v roku 2000 bolo 12 percent všetkých kňazov v Európe pôvodom z Poľska a každý 20. katolícky kňaz na svete pochádza z vlasti súčasného pápeža Jána Pavla II.
Budú štáty ako Poľsko, Malta, Slovensko alebo Litva nasledovať príklad Írska, kde zaznamenali pokles religiozity po tom, ako táto, inak tradične silne katolícka krajina dosiahla prosperitu, pýta sa Szawiela.
Všetko závisí od rýchlosti zmien a postoja cirkví. Ak bohatstvo príde veľmi rýchlo, vyvolá nárast laicity. Ak sa bude životná úroveň v nových členských štátoch zvyšovať postupne, čo je pravdepodobnejšie, potom by si cirkvi mali udržať svojich veriacich, dodal.
Šéfredaktor poľskej katolíckej agentúry Marcin Przeciszewski povedal, že najpesimistickejšie scenáre, podľa ktorých sa po páde komunizmu mali kostoly v Poľsku vyprázdniť, sa nenaplnili. Za 15 rokov politickej a ekonomickej transformácie sa nábožnosť a praktizovanie viery nezmenili: vyše 90 percent Poliakov sa hlási k viere, prevažne katolíckej, a 50 percent z nich ju aj praktizuje. Vyšší počet katolíkov uvádza len Malta: z 395.000 obyvateľov ostrova sa 95 percent prihlásilo k viere a 65 percent ju praktizuje.
Na Slovensku po 40 rokoch komunistického prenasledovania došlo k náboženskej obnove: počet veriacich sa za desať rokov zvýšil o 11 bodov na 84 percent v roku 2001. Naopak, v Česku, vo veľkej miere už odkresťančenom, sa počet veriacich znížil na 32 percent.
V diskusiách o budúcej ústave EÚ požiadavku na zmienku o Bohu alebo o kresťanských koreňoch v základnom dokumente EÚ najhlasnejšie presadzovali zástupcovia katolíckej cirkvi z Poľska a Litvy. Tento apel znova zaznel v marci na stretnutí predstaviteľov 15 kresťanských cirkví v Poľsku.
Európa potrebuje zmienku o Bohu. Spochybňovanie tejto potreby je pre človeka nebezpečné. Dôkazom toho sú totalitné systémy v 20. storočí, napísali poľskí biskupi v pastierskom liste, ktorý budú v kostoloch čítať 2. mája.
