ajú peniaze, tak sa snažia privyrobiť si aspoň zbieraním železného šrotu. Neviem, či len čistia dedinu, pochybujem, že všetko železo je len také, čo im ľudia dajú," hovorí obyvateľka Plaveckého Štvrtka na Záhorí, kde je aj rómska osada.

"Aj v Malackách som videla troch Rómov od nás s kárami, ktoré ťahali pešo. A to je od Štvrtka asi desať kilometrov," hovorí Jana Jánošová. "Pýtali železo aj od nás, ale akurát sme ho potrebovali."
Dedina len tridsaťpäť kilometrov od Bratislavy má jazero s pieskovými plážami, borovicové lesy, chránenú krajinnú oblasť s močiarmi, množstvo podnikateľov, ale aj rómsku osadu - jednu z najnavštevovanejších novinármi a zahraničnými návštevami, keďže je k hlavnému mestu najbližšie. Keď prichádzajú televízne štáby zo zahraničia na Slovensko a pýtajú sa na rómsku osadu, slovenskí kolegovia ich zväčša pošlú tam - na jednej strane miliónárske domy, na druhej rómske chatrče.
"Boli tu novinári z Ameriky, Nemecka, Rakúska, stále sú tu z našich televízií. Ale toto nie je dedina ako na východe, kde sa Rómovia s bielymi nenávidia," hovorí vo svojej chatrči v osade Anna Biháriová, ukazuje malé dieťa, ktoré je vraj hladné, podobne ako ostatné jej deti, a pýta peniaze.
S bielymi nemali Rómovia vo štvrtku nikdy vážnejšie problémy. Nemajú ich ani teraz, hoci štát znížil sociálne dávky a Rómovia skoro na celom Slovensku protestovali a rabovali obchody.
Keď robia Rómovia v Plaveckom Štvrtku problémy, tak medzi sebou. Dve znepriatelené rodiny sa dodnes súdia za hromadné bitky spred dvoch rokov, pri ktorých lietali sekery. Bielym iba občas čosi zmizne z garáže, zo záhrady. Keď príde do osady cudzí biely, desaťroční chlapci vyťahujú spod búnd skladacie nožíky a vyhrážajú sa prepichnutím pneumatík, ak nedostanú dvadsať korún. Dedinčania hovoria, že to ich asi pokazili zahraničné televízne štáby, ktoré im vraj občas dali peniaze, ak Rómovia urobili to, čo redaktori chceli.

Zo začiatku robia, potom menej
Druhý mesiac majú Rómovia nižšie sociálne dávky. Ak robia pre dedinu, dostanú aktivačný príspevok tisíc korún, od budúceho mesiaca 1500 korún. V osade Rómovia o ničom inom nehovoria, ako o peniazoch. Niekedy to vyzerá, akoby ani nedokázali debatovať o iných problémoch.
Dajte dvadsať, dajte päťdesiat, dajte sto, sme hladní, nemáme peniaze. To sú najčastejšie slová, ktoré novinár v osade počuje. Peniaze pýtajú aj malé deti prichádzajúce zo školy. Každé sa pristaví: "Veď iba mne dajte, ja nikomu nepoviem, že ste mi dali."
Na aktivačné práce na obecnom úrade sa prihlásilo stodvadsať zo zhruba 250 dospelých Rómov schopných pracovať. "Zamestnali sme štyridsať. Po mesiaci ich budeme striedať, aby sa dostalo na všetkých. Nemohli sme zamestnať všetkých naraz, lebo im treba dať pracovné prostriedky a tie musíme kúpiť z obecného rozpočtu," hovorí starostka Plaveckého Štvrtka Margita Fischerová.
Myslí si, že aktivačné práce, ktorými si Rómovia môžu privyrobiť tisícku, nebudú mať taký účinok, ako si od toho na ministerstve práce sľubujú. "Oveľa lepšie boli verejnoprospešné práce, pri ktorých mal človek pracovnú zmluvu, čiže bol postihnuteľný, ak nerobil. Na aktivačných prácach u nás začali robiť 8. marca. Zo začiatku sa im chcelo, potom menej. Disciplína sa zhoršovala na konci mesiaca - jeden robil, traja sa pozerali. Nemajú návyk pracovať a niekedy sa mi zdá, že ani chuť. Keď mali za prácu väčšie peniaze a vedeli, že keď neodpracujú, dostanú menej, tak pracovali zodpovedne," hovorí starostka.
Po znížení dávok si 72 Rómov podalo na obecný úrad žiadosť o jednorazovú sociálnu výpomoc, lebo tvrdili, že sú hladní. Na jednorazové výpomoci má dedina v rozpočte dohromady len 10-tisíc korún. Starostka Fischerová: "Tak sme im nedali peniaze, ale radšej kúpili chlieb, maslo, cukor a sunar pre ženy s malými deťmi. Povedali, či sa nehanbíme rozdávať im chlieb. Ja som hovorila, že nie, lebo keď sú hladní, tak potrebujú chlieb. Oni ho nechceli, chceli peniaze. Popoludní prišlo dvadsať ľudí, chlieb, maslo a cukor si nakoniec zobrali asi štyria alebo piati."

Nemali vymyslieť dávky
Gréta Zemanová z rómskej osady hovorí, že tisíc korún nie je aktivačný príspevok, ale žobračenka. "Voľakedy sme museli kopať, robiť pri strojoch, umývať podlahy. Dnes sa Rómka ani ako upratovačka neuplatní. Teraz sú aktivačné príspevky a Kaník si myslí, že keď Róm odpracuje mesiac pre dedinu, tak sa mu odrazu bude chcieť robiť a vrátia sa mu pracovné návyky. To ako keď malé šteniatko zoberiete a potrebujete ho naučiť sadni, ľahni. Teraz som si na aktivačných prácach zarobila tisíc korún, ale o mesiac budú robiť ďalší a ja ich už mať nebudem," hovorí Zemanová.
Zemanová patrí medzi aktívnejších ľudí, kandidovala aj za poslankyňu obecného zastupiteľstva. "Ten, kto vymyslel na Slovensku sociálne dávky, je najväčší hňup," hovorí. Podľa nej ľudí odnaučil pracovať. "Ľudia si zvykli na ničnerobenie, dostávali vysoké dávky a teraz, keď ich znížili, do roboty ich nik nevezme. Od nás všetci chlapi kedysi pracovali. Neexistovalo, aby chlapi nešli na šiestu ráno do práce."

Cez deň bez chlapov
Aj Gréta Zemanová hovorí, že s bielymi dedinčanmi vychádzajú Rómovia veľmi dobre. "Nemôžem sa sťažovať na našich bielych. Oni nás poznajú, my ich. Tu sa nekradne tak očividne ako na východe, kde boli rabovačky. My máme dobrých bielych. Sem-tam sa nájdu aj horší, ale takí sa nájdu aj medzi nami, aj medzi nimi. Keď oslovím bieleho v dobrom, v dobrom mi odpovie. Ale keď ho oslovím v zlom, nemôžem sa čudovať, že odpovie v zlom."
Cez deň nevidieť v osade skoro žiadneho chlapa. Ráno vezmú káry a chodia hľadať železo, ktoré odvážajú do zberných surovín v Malackách. Cestou naspäť naberú v lese drevo na kúrenie a varenie. Občas chodia pomáhať na výkopové práce, niekedy na stavby. "Nájdu sa ľudia, ktorí si dajú pokopať záhradu. Za jednu záhradu majú podľa rozlohy aj dvesto - tristo korún," hovorí Zemanová.
Netuší, čo bude ďalej, lebo podľa nej Rómovia sami nedokážu vymyslieť, ako sa dostať z chudoby. Ak vláda vymyslí kurzy a Rómovia na ne pôjdu, bude to podľa nej zbytočné, lebo po kurzoch zasa budú sedieť doma, žiadna firma ich nezamestná. "Vláda je na to, aby rozmýšľala, čo s ľuďmi. Lenže vláda má problémy sama so sebou. Problém je aj v Rómoch - niektorí vzdelaní, čo sa niekam dostali, zabudli, že sú Rómovia. Ja veľmi uznávam Bélu Bugára. Je Maďar a pre svojich urobí všetko. Nezabudol, že je Maďar. Nie ako Rómovia, ktorí sú vyštudovaní, ale pýcha ich prenasleduje. Nie sú súdržní," naznačuje Zemanová.
Rómovia tvrdia, že s bielymi z dediny sa žije bez problémov. "Aj doktorka je dobrá. Keď nemáme na poplatok, povie doktorka sestričke - nechaj Gabika. Doktorka nás vie pochopiť. Ani v potravinách nikdy nemáme problémy. Ľudia nám dajú aj oblečenie," hovorí jedna z Rómok
Dedinčania, čo bývajú mimo hlavnej ulice, tiež hovoria, že nemajú s Rómami žiadne problémy. Väčšinou sa len večer z televízie dozvedia, že pred obecným úradom Rómovia protestovali alebo že bol znova spor medzi dvoma rodinami v osade. Tí, čo bývajú popri hlavnej ceste, majú občas problémy. Najmä, keď chodia Rómovia na poštu pre dávky alebo keď sa vracajú v noci z krčiem, kričia, búchajú.

Bez problémov?
Okolo osady je ohromná špina. Rómovia vysýpajú smeti za svoje domy. Obec dala v minulosti niekoľkokrát peniaze na kontajnery a odvoz smetí, ale o pár týždňov začali handry, staré hrnce, rozbité televízory a ďalšie odpadky znova obkolesovať rómsku osadu.
Dedinčania hovoria, že obec Rómom zabezpečila aj bagre, aby neporiadok naložili a vyrovnali. Dvaja bagristi ušli, tretí vraj odmietol robiť. Bál sa o mašinu. Do osady neradi chodia aj elektrikári, skoro vždy im niečo zmizne.
V strede je jedna vodovodná rúra pre celú osadu. Voda tečie stále, Rómovia ju nezastavujú. "Pozrite, aká je tu špina. Keby ste prišli v lete, cez potkany by ste neprešli," hnevá sa dobre oblečená Rómka, ktorá sa práve vracia z Malaciek, kde sa bola zahlásiť na úrade. "Nech sa skúsi dať Kaník štyrikrát do mesiaca evidovať na úrade. Lístok na vlak stojí trinásť korún tam, trinásť naspäť. Prečo nepovedia v televízii aj túto pravdu. Vláda povie, že na nás nemá peniaze. A na to majú, aby si sami zvyšovali príjem? Keď je nedostatok peňazí, prečo si oni zvyšujú platy?"

V potravinách sa nebáli
Dedinčanka, ktorý býva asi pol kilometra od osady hovorí, že niektoré Rómky si od bielych pýtajú nosené šaty, topánky. "Ale oblečenie musí byť stopercentné. Akonáhle nie sú prišité gombíky alebo je neožehlené, pobabrú sa a nechcú to. Pritom chodia v horších. Pri obchodnom centre je predajňa lacných odevov, nohavice aj za stovku, košele za päťdesiat korún, ale tam oni nezablúdia, aby si kúpili."
Hovorí, že chlapi sa núkajú na práce. "Minule nám chceli odviezť odpad zo stavby, ale nechceli sme, aby odpad nevyložili niekde v lese. Za mnou aj pol roka chodievala jedna pýtať sto korún. O tri dni vrátila a o ďalšie tri dni si znova požičala. Ale viac ako sto korún by som nepožičala."
Neďaleko osady sú potraviny Omega. Predavačka hovorí, že trochu pocítili, že Rómovia majú menej peňazí, lebo dávky išli dole. "Ale nie výrazne." Vraj sa ani nebála, žeby Rómovia obchod vyrabovali, keď im dávky znížili.
Pred obchodom skoro stále postáva niekoľko Rómov. Jeden z nich zbadá novinára a pribehne. "Nabudúce za mnou príďte, Jankovič sa volám. Ja vám všetko poviem, o dávkach, o robote, vajdu predstavím. A dajte mi dvadsať korún vedúci, potrebujem, deti nemajú čo jesť. Alebo aspoň desať."
Štvrtočanka Jana Jánošová hovorí, že v lete a na jeseň budú maliny, hríby, Rómovia budú chodiť do lesa. Kedysi sa venovala rómskym deťom a hovorí, že mala v družine šikovné dievčatá, aj keď neboli vynikajúce žiačky. Bol v nich skrytý talent, ale ani jedno dieťa nevedelo rómsky. "Ja som ich učila rómske pesničky tak, že som sa ich sama najskôr musela naučiť. Dodnes mi tie texty nik nepreložil. Okrem jedného chlapca ani jeden nehral na žiadnom hudobnom nástroji," hovorí Jana Jánošová. Myslí si, že rómske štyridsiatničky, päťdesiatničky, ktoré kedysi robili kuchárky, na železniciach upratovačky, umývačky a do roboty chodili rady, by chceli pracovať aj dnes. "Tie ženy sa dnes doma nudia. Ale s mladšími je to horšie, nepoznajú systém práce. Majú chuť robiť, ale väčšinou len chvíľu. Nemali sa kde naučiť organizáciu práce."

Ako sa začali Rómske nepokoje

18. február - objavila sa prvá správa, že 80 Rómov vyrabovalo Billu v Levoči
20. február - skupina 40 až 50 Rómov vrátane detí vyrabovala potraviny Jednota v Čiernej nad Tisou, Rómovia vykradli aj potraviny v obci Drahňov
21. február - asi 200 Rómov vyrabovalo potraviny v obci Trhovište
23. február - v obci Kameňany sa v noci vlámalo do predajne potravín asi 23 Rómov, sedem z nich je obvinených z krádeže. V ten istý deň sa Rómovia pokúšali vyrabovať aj obchod v Trebišove, ale polícia ich vytlačila, cestou späť vyrabovali malé potraviny
24. február - polícia po nepokojoch v Trebišove zadržala 68 Rómov, štyria sú obvinení z krádeže, jeden z útoku na verejného činiteľa

S dávkami prichádza pohotovosť
Vyplácanie sociálnych dávok vždy postaví armádu a políciu najmä na východnom Slovensku na nohy. Po nedávnych nepokojoch tam presunuli z celého Slovenska asi dvetisíc policajtov a tisíc vojakov. Zo začiatku strážili každú osadu, pri nepokojoch zasiahli s vodnými delami, zasahovali aj kukláči.
Zosilnené hliadky vojakov a policajtov sú tam dodnes. "Pokiaľ bude existovať nebezpečenstvo ďalších rómskych nepokojov, dovtedy bude posilnená činnosť polície a asistovať bude aj armáda," povedal hovorca ministerstva vnútra Boris Ažaltovič. Policajti bývajú na obvodných a okresných policajných oddeleniach, ktoré majú aj ubytovacie kapacity. Vojaci sú ubytovaní v miestnych kasárňach. Počas vyplácania sociálnych dávok, kedy hrozia nepokoje, býva v pohotovosti aj vojenský vrtuľník. Hliadky bývajú najmä v okolí výplatných miest a sociálnych úradov.
Predseda rómskeho parlamentu Ladislav Fízik minulý mesiac povedal, že chce požiadať silové zložky, aby zostali na východe čo najdlhšie, až dovtedy, kým vláda situáciu Rómov vyrieši.

Starostovia - štát nás nebral do úvahy

Starostovia obcí, ktoré majú rómske osady, sú nahnevaní na nový systém aktivačných príspevkov. Sociálne slabé vrstvy môžu dostať k dávkam príspevok vo výške 1500 korún (doteraz 1000 korún), ak odpracujú aspoň desať hodín týždenne pre obec. Zamestnať ich môže aj cirkev alebo mimovládne organizácie. Primátor Sabinova Peter Molčan hovoril, že rozhodnutie štátu o aktivačnom príspevku 1500 korún za prácu pre obec alebo inú organizáciu je zle pripravené a nekonzultované so samosprávou. "Je pravda, že vzhľadom na ich nízke vzdelanie a nedostatok praxe nemajú šancu sa trvale zamestnať. Zamestnávanie obcou však môže byť len dočasné riešenie, aby získali návyky. Čo však potom?" - pýta sa.
Mesto organizačne nestíhalo riadiť aktivačné práce. "Polovica mestského úradu dnes nerobí nič iné, len na týchto prácach, iná práca stojí. A to ich je 120 zo 600, denne prichádzajú ďalší."
V Pavlovciach nad Uhom majú niekoľko sto Rómov, ktorí by mohli robiť aktivačné práce. "Toľkým ľuďom, koľkí u nás poberajú sociálne dávky, nie je možné dať prácu. Budeme sa snažiť, aby mal z každej rodiny aspoň jeden prácu pridelenú obecným úradom, ale ani to nebude možné naraz," hovorí starosta Jozef Kočan. Počíta, že zamestná najviac 200 ľudí. "Možno po mesiaci, možno po dvoch bude obmena. Teoreticky sa môže stať, že niekto bude pracovať len dvakrát do roka."
V Drahňove, kde Rómovia vyrabovali počas nepokojov obchod, žije 517 Rómov, väčšina na okraji dediny v polorozpadnutých domoch. Starosta Drahňova Tibor Jasovský: "Chcem využiť každú možnosť zamestnať ich. Máme vybratých 80 najkritickejších, sociálne najslabších, ale určite nedokážem zamestnať všetkých, čo poberajú sociálne dávky. To si neviem ani predstaviť. Náradie nemajú a sme tak finančne slabá dedina, že ho nedokážeme kúpiť."
Všetkých Rómov nedokážu zamestnať ani v Trebišove. V meste je od 2800 do 3000 Rómov, pritom požiadavku dalo zatiaľ len na 120 pracovných miest. Zástupca primátora Trebišova Pavol Flaugnatti povedal, že problém majú najmä s financovaním kúpy náradia. "Nemáme hrable, lopaty. Rukavice stoja 35 korún, ale čo budú - rukami lístie hrabať? Všetkých nedokážeme zamestnať," hovorí.

Kočovať už nebudú
Zákon, ktorý za socializmu zakázal kočovanie, parlament zrušil. Rómovia však hovoria, že kočovať už nebudú. Starší sa pamätajú na svojich rodičov, ktorí kočovali po Slovensku za prácami, ale oni by už nešli. Kedysi vyrábali kočovní Rómovia tehly, drôtovali, vyrábali košíky. "S tým chodili po celej krajine. My to už nevieme, v živote som nevidel, ako sa to robí," povedal jeden z mladých Rómov v Pavlovciach nad Uhom. Jeho staršia suseda tvrdí, že ona sa na to pamätá. "Moja mati brala košíky a šli. Nemali ani hodinky, šli pešo. Keď bola tma, zastali a vyspali sa. Na nohách mali iba bačkory, nie topánky. Často robila za zemiaky, chlieb." Dezider Lacko z osady v Jarovniciach hovorí, že tí, čo veľa kočovali, boli najmä olaskí Cigáni.
V zákone z roku 1958 sa v druhom paragrafe písalo: "Kočovný spôsob života vedie ten, kto sa v skupinkách alebo jednotlivo túla z miesta na miesto a vyhýba sa poctivej práci, alebo sa živí nekalým spôsobom, a to aj vtedy, ak je v niektorej obci prihlásený na trvalý pobyt." Nedodržanie zákona sa trestalo väzením od šesť mesiacov do troch rokov.

Na vine sú všetci

Analytička Inštitútu pre verejné otázky a koordinátorka programu Národnostné menšiny Martina Jurásková nedávno pre SME povedala, že vyhrotená situácia medzi Rómami je dôsledkom dlhodobého prístupu vlády a postoja majority. "Konflikt sa bude vyostrovať, pretože narastá miera frustrácie. Rómovia nevidia iné východisko, ako dať najavo svoju nespokojnosť protestnou, agresívnou formou, pretože inú cestu nepoznajú. Rómovia by chceli mať hneď prácu, slušné bývanie a peniaze, majorita chce zasa hneď vidieť výsledky. Lenže obe strany musia veľa urobiť, je to proces, ktorý bude trvať generácie," povedala Jurásková.
Pri zamestnávaní Rómov je tiež istá diskriminácia. "Podnikateľ Róma nezamestná, hoci ho nepozná. Zamestnaním Róma, ktorý bude živiteľom rodiny, by však zabezpečil aj financovanie vzdelania detí. Podnikateľ si však povie - je to Róm, bude mi kradnúť, nezamestnám ho. Tým udržiava pri živote skupinu ľudí, ktorá spadá do chudoby. V konečnom dôsledku doplatí na to sám podnikateľ a jeho deti. Oni budú musieť platiť vyššie odvody, aby štát mohol vyplácať dávky. Málokto si to dokáže uvedomiť. Nechcem byť zlým prorokom, ale aj niektorí rómski lídri podporujú konflikt, hovoria, že musia bojovať. Rómovia sú z koreňov svojej kultúry nekonfliktní, ale neustálym narážaním na bariéru sa trpezlivosť prelomí a konflikt sa môže vyostriť na úroveň, ktorú dnes nedokážeme ani predpokladať. Netvrdím, že ich postoj je správny, sú nedočkaví, nerealistickí, ale obe strany sa musia ešte veľa učiť ako spolunažívať. Jednoznačná vina sa nedá pripísať ani vláde, ani majorite, ani Rómom. Vina je na všetkých."

Autor: Text, foto: RICHARD FILIPKO