FOTO - BOBO BOŠKA
Slobodná Európa oslavuje pätnáste výročie svojej existencie monštruózne - minifestom v bratislavskom klube Babylon, ktorý sa uskutoční 24. apríla od 19.00 h. "Rozhodli sme sa zavolať skupiny, ktoré boli našimi spolupútnikmi," vysvetľuje pre SME spevák tejto známej punkrockovej skupiny menom WHISKY, ktorý spolu so Sveťom Korbelom (gitara), Braňom Alexom (basgitara) a Tomášom Tuleňom Vojtekom (bicie) predstavia známe skladby skupiny z ich troch albumov. Okrem populárnej Slobodky sa na koncerte predstavia Zóna A, Ex-Tip, česi Tony Ducháček and Garage, Slovenský Raj a Donkey Tea z Rakúska.
Pätnásť rokov existencie je dosť. Aké boli počiatky Slobodnej Európy?
Skupina vznikla koncom roku 1989, potom, čo zo Zóny A odišiel Braňo s Ozim. Spomínan si, že raz som sedel s nimi a s kamarátom Sveťom, ktorý Zónu opustil skôr a hrával s Ex-Tipom, na pive. Oni si išli zahrať do skúšobne a zobrali aj mňa. Len tak, vôbec sme nechceli založiť skupinu. Lenže nacvičili sme dve pesničky - Analýzu a ešte Som ten, ktorú hral Braňo so Zónou. Nabitý energiou som na druhý deň doniesol skladbu Nikdy to tak nebude. Tak sa to začalo.
Takže išlo to rýchlo, alebo nie?
Skôr sa to postupne vykryštalizovalo. Kľúčové bolo, že nás hudobný publicista Jarda Špulák z časopisu Rock and Pop pozval do Prahy, kde sme neskôr nahrali pesničky na dva výberové albumy. Aj vďaka koncertovaniu po českých kluboch sme sa stali objavom roka časopisu Rock and Pop, ktorému vtedy šéfoval renomovaný kritik Jiří Černý. Túto cenu si preto, na rozdiel od dnešného Aurela, nesmierne vážim.
Prvý album Pakáreň ste vydali ešte v Opuse, vtedy postkomunistickom vydavateľstve. Prečo práve tam?
S ponukou vtedy prišiel Paľo Hammel pôsobiaci v agentúre Rock Pop Jazz, ktorá vznikla na troskách Slovkoncertu. Súkromné vydavateľstvá vtedy nefungovali, štátne nevedeli, čo sa deje, a my sme chceli nahrať platňu. Rozhodli sme sa pre Opus, pretože agentúra tam mala úzke kontakty.
Práve Hammel sa však podpísal aj pod to, že mnohé začínajúce skupiny ako napríklad Zóna A, nemohli oficiálne koncertovať, pretože neprešli povinnými prehrávkami. To vám neprekážalo?
Paľa Hammela nepovažujem za človeka poplatného dobe. To, že dokázal komunikovať so štátnou mocou, pomohlo tomu, že tu vôbec fungovala aspoň nejaká scéna - napríklad džezáky. Som presvedčený, že v hĺbke duše ľudia ako on nechceli v tých časoch dopustiť, aby sa tu prestala hrať hudba. To, že sa vedeli dohodnúť s komunistami v rámci dobrej veci, je podľa mňa hrdinstvo, a nie hanba.
Nový stav vecí v spoločnosti však punkrockovej hudbe žičil. Nie?
My sme boli už dosť známi, dokonca ešte predtým, než nám vyšiel prvý album. Predali sme z neho toľko kusov, koľko sa dnes nikomu nesníva. Dodnes sme z toho nevideli ani korunu.
Čo nasledovalo?
Žiaľ, boli sme medzi prvými, ktorí prišli do styku s tvrdými drogami. Hrali sme stále dosť koncertov, ale išlo to s nami z kopca. Pamätám si, že tesne pred nahrávaním albumu Unavení a zničení sme vôbec nemali žiadnu skúšku. Stihli sme to za deväť dní, nakoniec sa to skončilo veľmi dobre. Potom prišla deštrukcia. Neboli sme schopní stretnúť sa na skúške, nestíhali sme koncertné termíny.
Vy ste sa však rozhodli pokračovať sám. Prečo?
Podklady na sólovku som natočil ešte v roku 1996, ale dokončil som ju až o tri roky neskôr. Obnoviť existenciu skupiny vtedy odmietal Sveťo, ktorý sa potreboval izolovať od predchádzajúceho spôsobu života. A bez neho to nešlo, pretože základ skupiny tvoria dodnes, aj napriek častým výmenám bubeníkom, traja ľudia - ja, Sveťo a Braňo.
Kde ste našli v sebe silu sa vrátiť?
Až keď mi po svadbe, kde sme v starom zložení odohrali štyri pesničky, zavolal Sveťo, že má chuť pokračovať ďalej.
K pätnástemu výročiu skupiny mal vyjsť aj výberový album. Prečo sa tak nestalo?
Vydanie bolo odsunuté až na jeseň. Universal sa zatiaľ márne snaží dopracovať k právam na naše piesne z prvého albumu, pretože Opus je v predaji. Budú tam hity z troch platní, ale aj bonusy, pesničky, ktoré sme nedostali na náš posledný album, a možno úplne nové skladby.
