Tie reči sú väčšinou aj pravdivé. Ak chodíte viacero rokov do tej istej pobočky, určite ste si všimli zmeny v interiéri. Socialistické nábytky sú už dávno na smetisku nábytkárskych dejín, dôstojné dámy po štyridsiatke niekde schovali alebo prepustili. Mladý personál pôsobí o niekoľko stupňov zdvorilejšie a keď tam zavoláte vypočujete si dlhú úvodnú formulku namiesto jedného slova. Pobočku nejakej banky teraz často nájdete aj na miestach, kde ste si predtým kupovali vrecká do vysávačov, knihy alebo vyprážaný syr s hranolkami.

Reklama-nereklama, myslím si, že výber banky pre väčšinu ľudí ovplyvňuje zamestnávateľ. Zamestnanec si rád otvorí osobný účet práve tam, odkiaľ firma posiela výplaty. Na začiatku tretieho tisícročia tak nemusí čakať deň, dva, tri na svoje peniaze. Lebo, ak by prevod v rámci jednej bankovej inštitúcii trval dlhšie ako jeden moment, to by im už asi neprešlo.

Človek doby modernej do svojej banky ani nechodí. Občas jej zamáva z mestskej hromadnej dopravy, auta alebo z internetu. Banka sa mnohým ozýva, zvyčajne raz do mesiaca, pípnutím v mobile. Je to ako s vládou - ak si v tichosti a dobre robí svoju robotu nemusíte ju vôbec vnímať. So žiadnou vládou sme to, odvážim sa tvrdiť, ešte nezažili, pre banky to už platí. Raz za čas zaregistrujete od nej nejakú ponuku v médiách, či v liste. Dozviete sa napríklad, že služba, ktorú využívate už niekoľko rokov, je zrazu bezpečnejšia. Ani ste netušili, že dovtedy bola nebezpečnejšia. Potvrdí sa vám tak, že tá vaša banka je ešte modernejšia ešte ústretovejšia a s ešte individuálnejším prístupom, ako bola doteraz a nemusíte sa začať obzerať po inej. Oliver Lippo