Národná banka Slovenska vo svojom menovom programe na rok 2004 predpokladá rýchlejší rast nominálnych miezd ako v minulom roku. Neočakáva však významné uvoľnenie rastu miezd z dôvodu reštriktívnej mzdovej politiky vo verejnom sektore a predpokladaného nízkeho rastu miezd v stavebníctve, pôdohospodárstve a obchode. Medziročný rast miezd by mal byť v tomto roku na úrovni 7,2 až 8,2 percenta, po zohľadnení inflácie to znamená vývoj reálnych miezd v intervale od -0,5 do +0,5 percenta.
Či si z nich domácnosti dokážu aspoň časť usporiť skúmal Štatistický úrad v prieskume verejnej mienky Spotrebiteľský barometer. Podiel domácností deklarujúcich, že dokážu aspoň časť svojich príjmov usporiť sa dlhodobo pohybuje od 28 do 40 percent. Do tejto kategórie patrí asi tretina, 34 percent, domácností. V priemere dve pätiny domácností, 40 percent, sa zaraďujú do skupiny s vyrovnaným rodinným rozpočtom. Jej zastúpenie v priebehu prieskumov kolíše od 36 do 44 percent. Domácnosti s deficitným rodinným rozpočtom tvoria štvrtinu. Frekvencia tých, ktorí sú v jednotlivých mesiacoch nútení siahnuť na svoje úspory, alebo sa zadlžujú, sa pohybuje v rozmedzí od 21 do 28 percent. Výsledky zo začiatku februára 2004 ukazujú, že údaje o rodinnom hospodárení sú nepriaznivejšie ako dlhodobý priemer. Vo februári 2004 dokázalo časť svojich príjmov usporiť 30 percent domácností, do kategórie vyrovnaného rozpočtu ho zaradilo 42 percent a deficitného 27 percent domácností. Zo sledovaných socioprofesijných skupín sú na tom najlepšie podnikatelia, najhoršie nezamestnaní.
Podľa štúdie Sporenie na Slovensku, ktorú ešte v minulom roku realizovala spoločnosť GfK Slovakia si až tretina slovenských domácností nedokáže odkladať žiadne finančné prostriedky a rovnako nespláca žiadnu pôžičku. Dôvodom je, že všetky svoje mesačné príjmy minú na zabezpečenie bežných výdavkov. Približne rovnaké percento domácností si môže dovoliť okrem bežných výdavkov aj odkladať peniaze a zvyšná tretina je rozdelená do dvoch kategórií. Prvá pozostáva z domácností, ktoré sú schopné okrem bežných výdavkov sporiť a súčasne splácať nejakú pôžičku a druhú, početnejšiu skupinu tvoria tie, ktoré síce nesporia, ale splácajú nejakú pôžičku. Z hľadiska formy sporenia sa podľa zistení agentúry na Slovensku tešia obľube najmä dva klasické bankové produkty, a to osobný účet a vkladná knižka. Využíva ich takmer polovica sporiteľov. V najväčšej miere pritom využívajú sporitelia spomínané bankové produkty v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v Tatra banke. Ako tretí sporiaci produkt v poradí sa na bankové produkty doťahuje stavebné sporenie s 30 percentným zastúpením. Ďalšími spôsobmi sporenia, ktoré populácia na Slovensku využíva, sú podľa zrealizovanej štúdie domáce sporenie, terminovaný vklad a kapitálové alebo investičné životné poistenie. Hlavnú skupinu sporiteľov tvoria obyvatelia od 26 do 55 rokov, pričom starší z nich dávajú prednosť šetreniu vo forme vkladnej knižky a domáceho sporenia. Naopak, mladí ľudia využívajú vo vyššej miere práve stavebné sporenie.
Dôvody na sporenie sú rôzne, pričom zo štúdie spoločnosti vyplýva, že tri štvrtiny sporiteľov v súčasnosti šetrí kvôli zabezpečeniu sa pre prípad núdze. Na hranici 20 percent sa nachádzajú ďalšie tri "horúce" dôvody, kvôli ktorým Slováci pravidelne obmedzujú mesačný rozpočet svojej domácnosti, a to rekonštrukcia bytu alebo domu, vybavenie domácnosti a vzdelanie.
Autor: (er)Zdroj: Štatistický úrad SR, NBS, GfK Slovakia
