Náš vstup do Európskej únie sa už blíži. Sú naň vysoké školy pripravené? Aké majú skúsenosti s používaním internetu? Budú lákať študentov z Európy? Náš miniprieskum ukázal, že očakávajú skôr študentov z nečlenských krajín a oproti českým univerzitám sú stále trochu pozadu. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Väčšina našich vysokých škôl stále používa tlačené prihlášky na štúdium. V porovnaní s Českom, kde už takmer papierové prihlášky nežiadajú, pretože sú drahšie a na spracovanie časovo náročnejšie ako elektronické, sme pozadu.
Prihlásiť sa na skúšky cez internet sa u nás tiež dá len na niektorých fakultách. A hoci všetky univerzity a fakulty už majú webové stránky, často na nich nie sú aktuálne informácie, ktoré by študenti potrebovali. Rozvrhy bývajú staré, niekde takúto službu ani nezaviedli. Na portáli Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave nie sú internetové adresy zamestnancov a vedenia (dá sa im len zatelefonovať), zato kontakt na honorárny konzulát v Sarajeve áno. Aj telefónny zoznam už nebol dlhší čas obnovený - číslom na rektorát sa napríklad dovoláte na sekretariát kvestorky.
Bez peňazí skôr do múzea, ako do Európy
Príčinu mnohých problémov možno hľadať v nedostatku peňazí. Vláda síce vo vyhlásení navrhla zvyšovať prídel peňazí pre vysoké školstvo tak, aby do roku 2007 dostávali to, čo krajiny OECD - čiže asi 1,33 percenta z hrubého domáceho produktu. V súčasnosti je to však stále len asi 0,74 percenta.
Výsledok? "V roku vstupu do Európskej únie sa namiesto úvah o najvýhodnejších investíciách do rozvoja vedeckej základne našej univerzity - aby nenadobudla muzeálny ráz - venujeme existenčným problémom udržania výučby v zimnom semestri. Nemôžeme predsa dopustiť, aby nám študenti a pedagógovia pomrzli, čo im hrozí po náraste cien energií a paradoxnom znížení dotácií do vysokého školstva," sťažuje sa rektor Univerzity Komenského František Gahér.
Systém sa priblížil
Sú vysoké školy na vstup do únie pripravené? Môžu pri nedostatku peňazí konkurovať zahraničiu? A urobili preto nejaké kroky?
Všetky tvrdia, že áno. "Slovenské univerzity urobili veľa práce, aby sa priblížili k systému práce univerzít v krajinách únie," myslí si rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Daniel Kluvanec.
Aj ministerstvo školstva hovorí, že im pomohlo. "V zákone o vysokých školách z roku 2002 sme upravili systém štúdia tak, aby študenti mohli stráviť nielen celé, ale aj časť štúdia v zahraničí a aby sa im výsledky započítali do doby štúdia. Štúdium sa po novom skladá z troch stupňov (bakalár, magister, doktorand) a študijné výkony sa oceňujú prostredníctvom kreditov," povedal SME riaditeľ odboru vysokoškolského vzdelávania na ministerstve Peter Plavčan. Podľa neho však Európska únia neupravuje spoločnú vzdelávaciu politiku, prenecháva ju jednotlivým členským štátom.
