Renáta Rundová ako Marge Sherwoodová a Miloslav Kráľ ako Richard Greenleaf. FOTO - MATÚŠ OĽHA
Slovenské komorné divadlo Martin * Phillis Nagy: Talentovaný pán Ripley * Preklad: Martin Solotruk * Úprava: Veronika Bubnášová, Marián Amsler * Dramaturgia: Veronika Bubnášová, Monika Michnová * Scéna: Jozef Ciller * Kostýmy: Alena Kobielska * Hudobná spolupráca: Miloslav Kráľ * Réžia: Marián Amsler * Slovenská premiéra 16. apríla 2004 Rozvážny psychopat so šarmom a bohatý mladík bez motivácie a cieľa - tak charakterizovala hlavné postavy románu Patricie Highsmithovej autorka dramatizácie Phillis Nagy. Tom Ripley je schopný mladý muž, ukáže sa, že všetkého. V jedinej scéne tvrdí, že robí copywritera v reklame, reportéra pre tlačovú agentúru a predajcu chladničiek. Syn lodiara Richard Greenleaf, skrývajúci sa pred životom, zas túži byť talentovaný aspoň na niečo - maľovanie či milovanie - čokoľvek okrem rodinného podnikania, ktoré má podediť.
Nezaraditeľný Ripley má prirodzene pocit, že je lepší. Vo všetkom. Ešte aj Richardov oblek mu sedí lepšie ako samému Rickemu. Tento novodobý Raskoľnikov si dokáže láskavosť, s akou vyprevádza svojich menej snaživých priateľov na druhý svet, logicky zdôvodniť. Nakoniec sa skutočne stáva osamelým víťazom. Tom má jednoducho šťastie. Osud je na jeho strane. Ako inak by to mohlo byť také easy? Zločin nasleduje po zločine a trestu sa nedočkáme, ak zaň nepovažujeme to, že hrdina zostáva sám v obkľúčení zvukov a prízrakov, ktoré už zabiť nedokáže.
Nagyovej hra je náročne štruktúrovaná, plná časových a miestnych prechodov či paralelných scén, s ktorými si režisér Marián Amsler za pomoci účelnej scénografie Jozefa Cillera v zásade poradil. Okrem čistoty scénických riešení zaujme disciplinovanosť väčšiny hereckých prejavov. Suverenita Miloslava Kráľa v úlohe mladého Greenleafa v prvej časti trochu zatieňuje navonok nesmelého Ripleyho Martina Kusendu. V druhej časti však aj tento herec naberá dych a jeho veľmi náročná postava dostáva výraznejšie obrysy. Renáta Rundová je bizarnej dvojici "spolužiakov" dobrou kamarátkou Marge, hoci miera jej vypočítavosti či obetavosti zostáva nevyjasnená. Ján Kožuch je priam odsúdený hrať policajných poručíkov, ktorí vedia viac, ako by sami chceli. František Výrostko udržal Richardovho otca Herberta Greenleafa v decentnej polohe bez známky paródie, Eva Gašparová hrala afektovanosť jeho umierajúcej manželky miestami až priveľmi afektovane. Andrej Hrnčiar pôsobil v úlohe priateľa Freddieho Milesa bezprostredným dojmom.
Produkcia Mariána Amslera nešla až tak po línii záhadnosti či detektívnej napínavosti príbehu, nie je plná temných vôd ako benátske kanály, cítime sa v nej ako na pláži, na ktorej dostaneme malý úpal. Naturalizmus sa tu zjavuje len vo filmových dokrútkach, dobový kolorit a kontrast zas dodávajú naživo spievané šansóny v príjemnom spracovaní Renáty Ryníkovej. Kostýmy oscilujú medzi civilnosťou, symbolickosťou a trochu samoúčelnou efektnosťou.
Aj v záujme rozumnej dĺžky produkcie krátili inscenátori pôvodný text, čím často zámerne, ale určite aj nechtiac, sem-tam vznikajú nedopovedané charaktery či situácie. Miera ambivalencie výkladu je však stále tvorivá, prinajmenšom udržiava diváka v stave ostražitosti. Kto túži po jasných koncoch, musí ísť do iného divadla. Autorka pôvodiny Patricia Highsmithová napísala o podvodníkovi, ktorý zostáva nepotrestaný, celú sériu ďalších románov. Vrahom môže byť hocikto z nás, hoci aj naša babička, tvrdí. Skutočným talentom pána Ripleyho ako témy a tejto konkrétnej martinskej inscenácie je to, že kladie množstvo otázok o identite, rolách, realite snov a vine, pričom nemá nutkanie na ne jednoznačne odpovedať.
