Paríž 18. apríla (TASR) - Onedlho občianka Európskej únie, 29-ročná slovenská Rómka Vera Paločajová žije spolu so svojimi ôsmimi deťmi a manželom v biednej chatrči, s dvoma posteľami, pecou na drevo a jednou skriňou.
"Som ešte mladá a chcem lepší život, než je tento," cituje slová Rómky francúzska agentúra AFP. V dedine Janovce na východe Slovenska má elektrinu len desať zo 60 domov, postavených z plechov a nekvalitného dreva. Žiadny dom nemá tečúcu vodu ani toalety.
V absolútnej chudobe tu žije 350 Rómov. Keď potrebujú vodu, musia si po ňu ísť do spoločnej studne, ležiacej v strede dediny.
V tomto veľmi peknom hornatom regióne východného Slovenska, ktorý sa od 1. mája stane východnou hranicou rozšírenej Európskej únie, je najmenej 900 podobných dedín, pripomínajúcich barakové kolónie v Afrike alebo Ázii, pripomína AFP.
Manžel Very Paločajovej je nezamestnaný, rovnako ako väčšina obyvateľov dediny. Desaťčlenná rodina dostáva mesačne sociálne dávky vo výške 5500 Sk, pričom minulý rok mali nárok na 17.000 Sk. Kresťansko-liberálna vláda však začiatkom tohto roka reformovala sociálnu pomoc.
Nový systém ohraničuje výšku rodinných prídavkov a spája podporu v nezamestnanosti s verejnoprospešnými prácami, čo v Janovciach podľa všetkého každý ignoruje.
Reformy sa najviac dotkli 500.000 príslušníkov rómskej menšiny, čo je asi deväť percent slovenskej populácie. Nezamestnanosť sa po páde komunizmu stala bežným javom, zdôrazňuje AFP.
"Predtým som mala dostatok peňazí, aby som uživila svoju rodinu, teraz však môžem kúpiť len chlieb. Čo môžem povedať svojím deťom, keď sa ma pýtajú, prečo nie je nič iné na jedenie," sťažuje sa Vera.
Podľa starostu Janoviec, 54-ročného Aladára Pechu vláda Rómom obmedzila životné podmienky a práca nie je. "Každý večer deti plačú od hladu a ja plačem s nimi, až kým všetci nezaspíme. Všetci chceme pracovať, môžeme robiť hocičo, nedostaneme však žiadnu šancu," dodáva jeho žena, 49-ročná Mária Pechová.
V dedine niektorí muži zbierajú železo. Za jeden kilogram dostanú dve koruny, žiadnu lepšiu prácu nemajú.
Riaditeľ programu budapeštianskeho Centra pre práva Rómov Claude Cahn obviňuje slovenskú vládu, že nerobí dosť pre to, aby pomohla Rómom nájsť prácu, napríklad prijatím prísnych antidiskriminačných zákonov.
"Hlavným problémom je dlhotrvajúca nezamestnanosť a systematická neschopnosť Slovenska zabezpečiť Rómom prácu, vhodné vzdelávanie a verejné služby," cituje AFP Clauda Cahna.
Ľahostajnosť politických lídrov sa vysvetľuje aj rezolútnym odmietaním Rómov väčšinovým obyvateľstvom. Rasizmus voči Rómom je citeľný všade, upozorňuje francúzska agentúra.
Minulý rok sa podľa AFP objavil na zábavnej internetovej stránke slovenského mobilného operátora vtip: Zlá novinka, mám krv na čelnom skle svojho automobilu. Dobrá novinka, zrazil som Cigáňa.
Na Slovensku si niektorí lídri myslia, že Rómovia budú využívať slobodu pohybu v rámci EÚ na opustenie krajiny. Claude Cahn však s týmto názorom nesúhlasí. Niektorí podľa neho emigrujú, obavy z rómskej invázie sú však prehnané.
"Je to naša krajina, tu chceme žiť," dodáva pre francúzsku agentúru AFP Vera Paločajová, podľa ktorej chcú Rómovia jednoducho len lepší život.
