Títo dvaja poprední politici krajín Európskej únie neváhali použiť slová ako "žiadna tolerancia" a "zníženie finančných príspevkov z únie" v prípade nezvýšenia "neadekvátne nízkych sadzieb daní z príjmov". Spustili tak v podstate priamy nátlak, až vydieranie, s cieľom dosiahnuť zvýšenie daňového zaťaženia na Slovensku, v Estónsku a v niektorých ďalších pristupujúcich krajinách.
Nemecký kancelár a švédsky premiér však nemajú žiadne právo takto tlačiť. Priame dane, medzi ktoré patrí i daň z príjmu, sú totiž podľa európskeho práva vo výlučnej právomoci jednotlivých krajín.
Znižovanie daní z príjmov, na ktoré má každá krajina nespochybniteľné právo, vytvára síce konkurenciu voči krajinám tzv. starej Európy, nie však neférovú. Áno, nízke dane z príjmov pomáhajú zlepšovať podnikateľské prostredie, robia krajinu príťažlivejšou pre investorov, zlepšujú zamestnanosť, a nakoniec sa spravidla prejavujú vo vyššom hospodárskom raste. Namiesto kritiky by tu páni Persson i Schröder mali venovať energiu prepotrebným reformám vo vlastných krajinách, aby vládali so Slovenskom držať krok (ešte pred pár rokmi by takáto veta ašpirovala na zrnko múdrosti, dnes sa však stáva realitou). Možno by potom EÚ ako celok dokázala splniť i cieľ stanovený v Lisabonskej stratégii - stať sa najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete. Ani sto ton direktív schválených Európskym parlamentom totiž nepomôže ekonomikám, v ktorých dane predstavujú vyše 50 percent HDP.
Navyše, hoci by to nemalo byť cieľom žiadnej skutočnej daňovej reformy, doterajšie skúsenosti hovoria, že krajiny po znížení sadzieb daní vyberú na daniach paradoxne viac. Potvrdilo sa to i na Slovensku, a napríklad v Rusku prvý rok po zavedení 13-percentnej rovnej dane vzrástol výber z nej o 38 percent, v druhom roku dokonca o 47 percent! Tým padajú i argumenty spomínaných politikov o tom, že pristupujúce krajiny musia výpadky vo svojich rozpočtoch vykrývať dotáciami z EÚ. Skutočnosť je opačná - reformy zlepšujú bilanciu štátnych rozpočtov.
Ak bude podobný tlak pokračovať, stojíme dnes na prahu zlomu v histórii EÚ, keď sa definitívne rozhodne, čím toto zoskupenie v skutočnosti je. Nejde len o to, že sa niekto snaží vlastnú neschopnosť znižovať a reformovať, neudržateľné verejné výdavky vo svojej krajine kamuflovať kritikou pristupujúcich. Ak sa naše sadzby daní z príjmov budú politici zo Švédska, Nemecka a iných krajín i naďalej snažiť prevalcovať, hoci na to nemajú žiadne právo, všetky ušľachtilé myšlienky o harmonickom spolunažívaní rovnocenných národov budú raz a navždy znehodnotené. Únia sa stane len nástrojom na zneužívanie politickej sily a definitívnou prekážkou rastu životnej úrovne jej obyvateľov. A pre Slovensko to môže znamenať zmenu z hospodárskeho tigra na hospodársky Titanic.
Autor: MARTIN CHREN(Autor pracuje v Nadácii F. A. Hayeka)
