, predovšetkým karpatských Nemcov. Generálna prokuratúra reagovala na základe výsledkov preskúmania archívnych dokumentov a možnosti trestného postihu vzhľadom na inštitút premlčania. Prokuratúra chce vypočuť žijúcich svedkov. Nebude to jednoduché, lebo od tragédie uplynie v jeseni už 60 rokov.

Podnet na Generálnu prokuratúru podali traja bývalí obyvatelia Skleného v októbri 2002. Otty Pittnerová, ktorá dnes žije v Rakúsku, Jozef Lang z Karpatskonemeckého spolku na Slovensku a Silvester Štric sa rozhodli pre tento krok po tom, čo sa im podarilo sústrediť závažné archívne materiály a svedectvá o tom, čo sa v Sklenom 21. septembra 1944 odohralo.

" Som rád, že Generálna prokuratúra sa začala Skleným zaoberať. Cítim to ako satisfakciu za nevinné životy," hovorí Silvester Štric. Obyvatelia Skleného tvrdia, že im nejde o potrestanie vinníkov - keďže nik z nich už pravdepodobne nežije, ale o dopátranie sa historickej pravdy. O tragédii v Sklenom sa za socializmu nesmelo hovoriť, lebo by to narušilo pozitívny obraz o SNP. Aj prvý pamätník obetiam mohli v Sklenom postaviť až po nežnej revolúcii.

Dôvodom na vyvraždenie civilov zo Skleného mala byť údajná spolupráca niektorých obyvateľov s fašistami. Princíp kolektívnej viny bol však príliš krutý. Pokyn na vyvraždenie nemeckých mužov mal dať ruský komisár Leonid Nikolajevič Slavkin. Na masakri sa mala zúčastniť partizánska skupina, ktorej príslušníci pochádzali hlavne z okresu Lučenec. Denník SME má k dispozícii aj archívne materiály, na ktorých sa aktéri priznali k účasti na hromadnej poprave. Výpovede by mali byť uložené v okresnom archíve v Lučenci a kópie aj v archívnom fonde Múzea SNP.

Najväčšie tragédie počas SNP

Nemecké civilné obyvateľstvo:

Slovenské civilné obyvateľstvo:

Zdroj: Múzeum kultúry karpatských Nemcov a Ministerstvo spravodlivosti SR