Odpoveď prvá: žiadny cenový skok dňom vstupu nás nečaká. Jednako, pre ekonomiku je dôležité, aby ceny mierne rástli, pretože pokles cenovej hladiny má negatívne ekonomické dôsledky. Ide však o to, akým tempom budú ceny rásť a do akej miery bude príčinou samotný vstup do EÚ.
Odpoveď druhá: cenová hladina je na Slovensku nižšia ako priemerná cenová hladina súčasnej európskej pätnástky. Predstavuje menej ako polovicu (zhruba 44 percent za rok 2003). Avšak aj v medzi súčasnými členmi sú veľké rozdiely, a to napriek desiatkam rokov existencie jednotného trhu a piatim rokom spoločnej meny. Grécko je približne o pätinu pod priemerom únie, Dánsko tento priemer zasa o vyše 30 percent prevyšuje. Netreba sa teda báť, že dňom vstupu či v najbližších rokoch domáca cenová úroveň doženie úroveň v Rakúsku, ktorá je len tesne nad priemerom pätnástky. Možno je dobré dodať, že vstupom pristupujúcich krajín (všetky majú nižšiu cenovú hladinu ako priemer v súčasnej únii) sa priemer 25-člennej EÚ štatisticky zníži a tým sa súčasné hodnoty pristupujúcich krajín posunú mierne vyššie.
Celková cenová hladina sa však meria na spotrebnom koši, ktorý v prípade Slovenska obsahuje vyše 700 položiek. A preto by nemalo udivovať, že sú tovary, ktoré súčasnú priemernú cenovú úroveň v únii prevyšujú (napr. značkové oblečenie). Ceny služieb zasa za únijným priemerom značne zaostávajú. Je možné vybrať len zopár tovarov (ako to nedávno urobila jedna politická strana) a urobiť z nich porovnanie, ale to rozhodne nebude korektné.
Odpoveď tretia: postupne bude dochádzať - a aj dochádza - k zbližovaniu cenových hladín. Ale v prípade Slovenska to bude trvať desiatky rokov. K zbližovaniu cenových úrovní dochádza cez vyššiu mieru inflácie na Slovensku ako v zahraničí alebo cez nominálne zhodnocovanie kurzu koruny, prípadne kombináciou obidvoch. V dlhodobom horizonte je kľúčovým faktorom rozdielu v cenových hladinách medzi krajinami (ale aj regiónmi v jednej krajine) kúpna sila spotrebiteľov. A tú zasa podmieňuje najmä ekonomická úroveň (Dánsko dosahuje zhruba 113 percent a Grécko 74 percent priemeru EÚ). Ak ekonomika rastie udržateľným spôsobom, môžu rásť aj mzdy a kúpna sila, čo generuje vyššiu cenovú hladinu. Nemožno však zabudnúť ani na úpravu regulovaných cien - obzvlášť v prípade transformujúcich sa krajín, mieru zdanenia, konkurenciu v maloobchode či otvorenosť ekonomiky a vplyv cien dovážaných tovarov.
Odpoveď štvrtá: pristupujúce krajiny budú vykazovať vyššiu mieru inflácie ako súčasní členovia. Niektoré príčiny sme už načrtli. Treba ich len doplniť o vplyvy rozdielneho rastu produktivity práce a mzdových požiadaviek v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Navyše, pri uvoľnení pohybu osôb môžu byť vyššie tlaky na rast cien v prihraničných oblastiach.
Odpoveď piata: Slovensko by vyšší rast cien v porovnaní s pätnástkou dosahovalo, aj keby sme nevstúpili do EÚ. Ak by sme chceli úspešne vyvážať na trhy únie, museli by sme okrem iného spĺňať prísnejšie hygienické a technické normy, čo by zvýšilo náklady podnikov a vyvolalo tlak na rast cien. Bez členstva by síce bol rast cien zrejme nižší, ale zároveň by Slovensko nemohlo benefitovať z prínosov členstva. I keď tie prídu prevažne až v strednodobom horizonte.
Autor: PAVOL ONDRISKA(Autor je analytikom Slavia Capital)
