Keby meno pána Niwu neznelo japonsky, tak nebudem vôbec vedieť, kde žije a či má na záhrade požiarny rebrík alebo krokusy. Mám pred očami len ten jeho globálny a strohý .com, ktorý vo mne vzbudzuje, neviem prečo, predstavu drôtov obopínajúcich svet.

Názvy ulíc majú svoje čaro. Ľúbozvučnosť, tón, intonáciu. Svoj image. Svoju schopnosť komunikovať s človekom. Napríklad názov Bazová vo mne vzbudzuje vôňu jari a pražského majálesu, keď bol v Prahe Allen Ginsberg. A vôňu krádeže. To, keď k nám v Plzni, kde sme mali dom obklopený bazovými kríkmi, preliezli zlodeji plot a trhali kvety bazy. Sú ulice Pri pošte, Pri pumpe alebo Pri letisku a s každým názvom sa vybaví zvuk priehradky, tankovania, alebo ranveje. Mostná ulica má niečo spoločného s riekou a mostom cez ňu a Motýlia s krehkými krídlami, ktoré sa chvejú vo vánku. Kvetná vonia, Bitúnková smrdí a Okružná s Priebežnou sú dobré pre vodičov, ktorí niečo hľadajú. Slepá, to je dead end, tam nechoďte, pokiaľ tam práve nebývate. Nerudova upozorňuje na to, ako sme memorovali: "Len ďalej, nový čas si žiada svoje činy, deň nový vzišiel k novej práci nám". V Partizánskej sa bojovalo, alebo si niekto pred rokmi potreboval naplniť socialistický záväzok a správne pochopil, že partizáni sú dnes in ako cool a sex. Podnikateľská je ulicou novej doby. Ulica Terézie Brzkovej pôsobí takým upätým dojmom, asi to bola prísna, trochu nervózna dáma, Baarova v sebe nesie dlhé, veľkorysé rozprávanie o dedinách, kde jazdili rebriňáky a chlapci trhali jablká a Skupova nesie pečať bábok Spejbla a Hurvínka, ako ich pán Skupa navrhol a nechal vyrezať u pána Noska, ktorý býval vedľa nás v Mánesovej ulici v Plzni. A tiež súdneho procesu o autorských právach k týmto bábkam, ktorý plní stránky českej tlače už dva roky.

Niekto mi povedal, že e-mailové adresy sú prejavom anonymného, odosobneného sveta. Neviem, pre mňa majú tiež svoje čaro. Trochu iné, ale majú. Hotmail pána Niwu je predsa horúca pošta a ja si predstavujem, ako sa žhavia drôty, keď mu píšem. Pán Hodel z Bernu má swissonline, čo je svišťanie, hvízdanie a ja si predstavujem, ako pán Hodel kliknutím vydá tento zvuk, pripojí sa a je on line a jeho slová presvištia za sekundu celý svet. Pán Stehlik z Chicaga má interaccess a mne sa zdá, že je to človek, ktorý je neustále dosiahnuteľný a žije medzinárodne, na palubách

lietadiel a zámorských parníkov. Pán Riepl, ktorý podporuje Stranu zelených, má najihu.cz a keď mu píšem, tak mám pred očami juhočeské rybníky a atómovú elektráreň, proti ktorej pán Riepl bojuje. Izraelský filmový ústav má netvision.net. a to nie je nič iné než spojenie satelitu, televízie a počítača, ktoré nám klope na dvere. Potom tu je režisér Fíla, ten má veľký a mocný poštový server aol a iní majú yahoo alebo gmx a tí sa mi, neviem prečo, zdajú byť zvlášť dôležití. Spevák Hutka má volny.cz a ten mám spojený s tým, že je to zadarmo a že teda pán Hutka chce asi šetriť. Ale radšej mám malé serveri, tie mi pripadajú ako malý dedinský obchod, kam idete cez záhradu a dolu po schodoch a môžete sa porozprávať s predavačkou o situácii na okolitých poliach. Taká pani Hofrichterová má elisa a je to ozaj veľmi pekná dáma, ktorá krásne lyžuje v Alpách a to elisa sa k nej hodí ako veverička k parku. Pán Ulman zo Slovenska má gratex a to je pre mňa niečo medzi kobercom a exkluzivným obchodom a keď píšem pánu Ulmanovi, tak mám nutkanie si niečo kúpiť, napríklad koberec, a mám pocit, že musím byť tomu jeho serveru vďačný, grateful. Moji priatelia v Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava sa pýšia adresou sunnnet, čo je adresa zlatá ako slnko a vzdialená ako lúče. Pani Weberová z Kanady má bluemoonproductions.com, čo pre mňa znamená film o rieke, v ktorej sa zrkadlí mesačný svit a tiež smutný film o jednej žene hľadajúcej partnera. A pani Cviková, ktorá žije v Amsterdame a vyberá české a slovenské filmy pre slávny festival v Rotterdame a pochádza zo Slovenska, tak tá má adresu kabelfoon, čo pre mňa znamená tlstý kábel obtočený potrhanou asfaltovou izoláciou, ktorý robotníci za sprievodu híkania a pokrikov ukladajú do výkopu. A keď píšem pánovi Čermákovi do "Lidoviek", tak to je cez extra a ja si predstavujem niečo zvláštne, niečo ako výberové maslo a prvú triedu vo vlaku. A tak mi v tých e-mailových adresách chýba už len tá vôňa bazy, strmá a okružná, slepá a Chlupáčova. Ale ktovie, možnože prídu i sem.

Radovan Holub