Hlavná postava sa volá Sven-Ján P., matka bola Rakúšanka, otec Talian, no stará mama pochádzala zo Slovenska, takže má germánsko-románsko-slovanské korene, ako na viacerých miestach zdôrazňuje, analyzujúc zároveň vlastnosti všetkých týchto troch rás. Túto postavu urobil Roman Bednár hrdinom i rozprávačom svojho dvojdielneho románu Spoveď psychiatra (IPA, Levice 2004). Sám autor, vlastným menom Roman Podolský, sa narodil v Čadci (1942), po štúdiu elektrotechniky pracoval krátko vo svojom odbore na Slovensku, no v roku 1969 emigroval do Nemecka. Ako spisovateľ sa u nás prezentoval už viac než desiatkou kníh, žánrovo zaraditeľných do literatúry faktu, sci-fi, fantasy, reportáže, historickej prózy.
Vari jeden z najusilovnejších a tematicky najpestrejších slovenských autorov sa v tomto románe zaoberá prvoplánovo osudom psychiatra, ktorý sa od istého času stal sám pacientom, lebo trpí neznesiteľnými bolesťami hlavy. Striedavo ho liečia, striedavo lieči on iných, pričom si nenechá ujsť príležitosť, aby vyrozprával priebeh ich duševných porúch do najmenších podrobností i spôsoby terapie. V Taliansku sa zoznámi s Lo Potolo, Afričankou z kmeňa Dogónov, ktorá pôsobí ako profesorka psychológie na univerzite v Ríme a neskôr zahynie pri leteckej havárii - táto známosť bude mať pre jeho chorobu osudový význam. Inou rozhodujúcou ženou v jeho živote je Talianka Sabrina - zoznámenie s ňou patrí k rozkošným epickým partiám knihy.
Hoci Bednárov román sa v podtitule označuje za psychologický, tento vedný odbor, resp. jeho románová aplikácia na postavy je len časťou multiproblematiky, ktorou autor svoju knihu zaplnil, voliac pritom osobitú metódu sprostredkovania poznatkov. Keďže hrdinove bolesti hlavy neustávajú alebo sa po niekoľkých terapiách iba zmiernia a keďže sú spojené s divými snami, fikciami a halucináciami, ba až bezvedomím, vyhľadá postupne rozličných špecialistov. Pravdaže, dobre pozná dielo Freuda i Junga, no jeho odborníci idú v hypotézach príčin psychických chorôb oveľa ďalej, k parapsychológii, ezoterike, astrológii, astrofyzike, démonológii a pod., teda k javom, ktoré sa vymykajú doterajšiemu vedeckému poznaniu a majú neraz charakter šarlatánstva. Bednár venuje prehovorom tohto druhu veľa miesta, takže niekedy nevdojak splýva názor oslovenej osoby s názorom hlavnej postavy či samotného autora. O to mu koniec koncov aj išlo. Často sú to priam absurdné tvrdenia, napr. keď sa tu hovorí, že "vedomie samovraha je po smrti na tom oveľa horšie v porovnaní so situáciou, v ktorej bolo pred samovraždou", podobne sa "vedecká" kapacita vyslovuje o smrti vraha a o smrti vôbec, akoby to bolo len pokračovanie bytia v inej forme. Priam lavínovito sa na čitateľa valia všakovaké pseudovedecké traktáty (literatúra sci-fi sa výmyslom nevyhýba), dokonca jedna lekárka sa zmieňuje o niekoľkonásobnej reinkarnácii svojho brata, ktorý tiež trpel bolesťami hlavy. Riešenie napokon prichádza z rúk afrického šamana Dolonga Dolona: ten zbaví Sven-Jána démonických energií, spôsobovaných negatívnym duchom jeho dávneho predka grófa Maria, ktorý v 19. storočí znásilnil, priviedol do druhého stavu a dal zabiť komornú svojej ženy.
Bednárov román, spracovaný údajne podľa zážitkov rakúskeho psychiatra slovenského pôvodu, nemá rozvinutý dej ani zápletky alebo peripetie. No nedá sa označiť ani za román psychologický, skôr za román o psychológii. Je to nerovnorodá zmes populárno-náučných textov, cestopisu, publicistiky, úvah, fantazmagórií a niekoľkých spomienkových scén, ktoré spája len to záhadné hlavybolenie a všade priam daktyloskopické psychologizovanie. Autor chce len prekvapovať, nie presviedčať, preto by bolo neprimerané žiadať od neho dôkazy tam, kde ide len o bohorovné tvrdenie a či neuveriteľné úkazy. Často nám ostáva iba krútiť hlavou, hoci tento amatér všeličo naštudoval, všeličo vie a chystá sa na nás ďalšou knihou Kozmos a vedomie.
