BRATISLAVA - Slovensko zaostáva za Európskou úniou vo výške miezd i cien. V porovnaní s bohatým Dánskom je hrubá hodinová mzda na Slovensku sotva desatinová a ak by sa Slovák vybral na nákup do dánskeho obchodu, zaplatil by zhruba trojnásobok toho čo doma. Ak by sa Slovensko porovnávalo s priemerom súčasných členských štátov Európskej únie, vyšla by v prípade miezd i cien zhruba polovičná úroveň.

Podľa ekonómov sa napriek niektorým negatívnym očakávaniam tempo zdražovania v najbližších rokoch spomalí, a to napriek vstupu do únie. "V minulom aj v tomto roku boli hlavným faktorom zvyšovania cien administratívne úpravy regulovaných cien a nepriamych daní. V budúcom roku pravdepodobne ešte stúpne vodné a stočné a dôjde asi aj k úprave spotrebných daní na tabak, no celková inflácia sa bude pohybovať len okolo troch až štyroch percent," hovorí analytik Tatra banky Robert Prega. V tomto a minulom roku bola spotrebiteľská inflácia tesne pod dvojcifernou hodnotou. "Rast cien teda bude citeľne nižší ako v súčasnosti a rozdiel medzi našou a európskou infláciou sa podstatne zníži," dodal Prega.

Vyrovnávanie cien prebehne podľa všetkého najrýchlejšie pri tých tovaroch, ktoré majú na domácom trhu zahraničnú konkurenciu. "Slovensko je otvorená ekonomika, a preto ju do veľkej miery ovplyvňuje cenový vývoj v Európskej únii. Cez dovoz sa premietajú európske ceny do našej inflácie," vysvetlil analytik.

Viacerí ekonómovia sa zhodujú v názore, že rast cien bude obmedzený rastom platov, a teda kúpyschopnosti ľudí. Podľa Pregu bude vývoj miezd súvisieť s rastom produktivity práce v podnikoch. "Vďaka prílevu kapitálu a technológií je predpoklad, že produktivita bude rásť. To umožní podnikom vytvárať viac tržieb na jedného pracovníka a to je priestor na rýchlejší rast miezd," hovorí Prega. V prípade miezd by malo platiť, že rýchlejšie porastú tam, kde sa dajú uplatniť moderné technológie. "To znamená, že v priemysle to pôjde asi rýchlejšie ako v sektore služieb," dodal Prega.

Tlak na ovplyvňovanie miezd budú môcť zvyšovať aj odbory. Podľa ich predáka Emila Machynu sú slovenské odbory úzko napojené na európske štruktúry, majú podobné požiadavky a fungujú v podobnom legislatívnom prostredí. "Rozdiel je, že Európa je o niečo sociálnejšia. Odbory tam majú o niečo lepšie postavenie voči vláde i voči zamestnávateľom," povedal Machyna. Odborár verí, že aj na Slovensku sa časom prestane uprednostňovať nízka mzda pred kvalifikáciou. "Inak sa staneme len montážnou dielňou," varoval.

FICOV KOŠÍK

Na porovnanie cenovej úrovne niektorých krajín sme využili "Ficov" košík. Išlo o tovary, ktoré zhruba pred dvoma mesiacmi vybrala strana Smer, aby porovnala ceny v kandidátskych krajinách. Výsledky, ktoré sme dosiahli pred dvoma mesiacmi, sme doplnili o ceny v najdrahšej európskej krajine - Dánsku a Nemecku.

Ostatné údaje - mzdy, HDP na obyvateľa a hodinovú mzdu sme získali z iných zdrojov (Eurostat, OECD, FedEE).

Slovensko

Rakúsko

Dánsko

Nemecko

Obsah košíka

Očakávaný vývoj

Mzdy:

- ich rast bude závisieť od rastu produktivity práce,

- rast produktivity umožní podnikom zvyšovať mzdy,

- rýchlejšie by mali rásť v odvetviach, kde sa uplatňujú moderné technológie (napríklad priemysel),

- pomalšie budú rásť mzdy v sektore služieb.

Ceny:

- tempo rastu cien bude závisieť od dopytu (kúpyschopnosti), čiže aj od rastu miezd,

- inflácia bude pravdepodobne vyššia ako v EÚ, ale nižšia ako v posledných dvoch rokoch na Slovensku,

- rýchlejšie budú rásť ceny tých tovarov, ktoré sú vystavené zahraničnej konkurencii,

- v oblasti služieb bude rast miernejší.