Súdiac podľa internetového hlasovania fanúšikov, tak Literárne oko, ako aj Metro, ktoré ho v pondelkové večery na obrazovke strieda, majú zmysel a sledovanosť. Kým v prvom prípade ide iba o literatúru, Metro sľubovalo "priestor na prezentáciu nekomerčných umeleckých aktivít".
Urob si sám, Ako ceny ovplyvňujú kultúrny život, Staré verzus nové, Centrum kontra periféria - to je niekoľko z tém, ktoré tvorcovia Metra doteraz ponúkli divákom. Štruktúra dvojhodinovej relácie zameranej predovšetkým na mladého diváka vyzerá takto: na úvod moderátori Branislav Bezák a Daniel Baláž načrtnú hlavnú tému a potom si prizvú dvoch hostí, s ktorými sa ju snažia prediskutovať. Bloky hovoreného slova sú predelované živou hudbou, videoklipmi a dokrútkami mladých filmárov. Táto podoba Metra sa každý druhý týždeň strieda s výberom/zostrihom kultúrnych programov z archívu STV.
Je dôležité, že relácia venovaná menšinovej kultúre vôbec existuje a väčšina tých, ktorí ju sledujú od začiatku, sa zhoduje, že s každým novým dielom je lepšia. Plusové body treba vysloviť aj za príjemný interiér štúdia a nápadité snímanie niekoľkými kamerami. Asi jediným, no dosť zásadným problémom je, že Metro trpí rovnakým syndrómom ako nové slovenské filmy - tvorcovia chcú od neho všetko. Namiesto pohodového diskusného večera osvieženého niekoľkými pesničkami typu českej Noci s Andělom alebo výlučne hudobnej relácie typu českého Paskvilu tak vznikol mačkopes. Množstvo voľne poňatých prednakrútených dokrútok a videoklipov nepôsobí dynamicky, ale skôr rušivo, držanie sa scenára zas neumožňuje dlhšie rozoberanie/prezentáciu názorov hostí a uvoľnenejšiu atmosféru.
Najviac argumentov hovorí za reformu Metra na hudobnú reláciu: obaja moderátori sa v domovských rádiách venujú hudbe a namiesto "riešenia" všeobecných problémov by v tom mohli pokračovať aj na obrazovke. Hovoriacich aj hrajúcich hostí by sa našlo dosť. Literáti už svoju reláciu majú a z prepchatého Metra by sa mohli stať relácie dve: hudobná a filmová.
