Trvalo niekoľko týždňov, kým moderátor Jozef Dado Nagy prestal v reklamných upútavkách komicky poskakovať okolo kresla a začal do neho usádzať prvých hostí. Relácia dostala slušný vysielací čas a polhodinový rozsah. Je postavená na modeli 2 + 1: dvaja hostia preberú spolu s príjemným nekonfliktným moderátorom tému, vzápätí odborník v monológu reaguje na ich myšlienky a po ňom sa na scénu opäť vráti dvojica z úvodu. Prečo by sa nemohli rozprávať všetci traja naraz, nie je celkom jasné, ale sledovaniu dodáva na napätí, keď môžete hádať, kto je ten rozostrený človek sediaci v pozadí.
Dekorácia štúdia napovedá, že ľudia od literatúry by mali mať radi domácu atmosféru a ich skrytou vášňou sú interiéry prezdobené rafinovanými gýčmi. V ich starosvetsky vyzerajúcom svete sa však preberajú vcelku aktuálne témy. Vymýšľať každý týždeň novú tému bude vzhľadom na tunajší literárny život zrejme čoraz ťažšie, mnohé témy sa však na takej malej ploche nedajú celkom vyčerpať, a tak sa zrejme dočkáme ich návratov a variácií.
Literárne oko sa vyprofilovalo ako pomerne pestrý, no možno príliš krátky diskusný klub. Jeho najciteľnejšou slabinou zostáva záverečná časť, kde moderátor jednou či dvoma vetami odporúča niekoľko nových kníh, v extrémnych prípadoch iba kamera zabrúsi na obálku.
Starogréckeho jednookého obra dávni hrdinovia porážali tým, že mu do oka vrazili zašpicatený drúk. Nášmu literárnemu kyklopovi by skôr malo zmysel voperovať druhé oko v podobe ďalšej relácie, kde by skupina kritikov prebrala niekoľko nových domácich a prekladových titulov. Z hľadiska nákladov by to bolo lacné, otázkou ostáva, či sa nové vedenie televízie momentálne dokáže sústrediť aj na niečo iné ako na nákup estrádnych megašou.
Autor: MARTA KESNEROVÁ
