Všetci ten príbeh už poznáme, a predsa - Ježiš Kristus, ktorý v biblických časoch zomrel na kríži, zomiera dvetisíc rokov znovu a znovu. Počas každej Veľkej noci, na obrazoch, na stenách kostolov, na krížoch popri cestách, v knihách, vo filmoch.
Ukrižovanie má jednoduchý dej, odohráva sa počas niekoľkých dní a vystupujú v ňom Židia, Rimania a pokrstení nasledovníci učiteľa z Nazaretu. Čím je taký fascinujúci pre veriacich aj pre neveriacich? Čo má spoločné biblický Ježiš s hercom z filmu Umučenie Krista a čo apoštoli s mafiánskym klanom? Sú kontroverzné podoby Spasiteľa v umení len prázdnou provokáciou, alebo kladú otázky?

Na Slovensku sa práve premieta veľkofilm Umučenie Krista. Režisér Mel Gibson ako ortodoxný kresťan urobil film presne podľa pôvodného scenára publikovaného v Novom zákone. Napriek tomu snímka vyvolala v Amerike vášne, aké naposledy v kultúre spôsobil raper Eminem s jeho nenávistnými textmi.
Stačí si na internete prebehnúť prvé vety článkov ako idú za sebou: Umučenie Krista sa oplatí vidieť!, diváci sú dojatí, kritici pobúrení, film je na čele rebríčka zárobkov v USA, Mel Gibson mlčiac pretrpí kritiku filmu, Umučenie Krista zarába rekordné peniaze.

Ježiš superstar
Kontroverznosť filmu nevyvolal ani tak obsah samotný, ako hystéria, ktorá premiére predchádzala. Pochybnosti a podozrievavosť sa objavia vždy tam, kde sa niekto pokúsi interpretovať život či minimálne posledných dvanásť hodín Ježiša z Nazaretu.
V hre je kresťanská cirkev, ktorá jediná má historický "patent" na výklad Nového zákona, v strehu je Židovská náboženská obec, ktorá sa obáva nových a nových vĺn antisemitizmu. Dôležití sú diváci, ktorí umelecké dielo vnímajú - veriaci aj neveriaci.
Postava Ježiša už dávno nepatrí len cirkvi a ako so symbolom s ňou narába kadekto. Zo Spasiteľa sa stal rovnaký superstar ako Elvis Presley alebo Madonna. Nosí sa na tričkách, dal meno Jesus džínsom, je hrdinom kníh, filmov, hudby. Aj keď sa to mnohým ľuďom nemusí páčiť, závisí len od svedomia a nápadu umelca, ako s Kristom naloží. Názory na jeho zobrazovanie sa rôznia aj v neškodnejších prípadoch, než vtedy, keď istá odevná značka v reklamnej kampani navliekla "Ježiša" a jeho "apoštolov" (v tomto prípade apoštolky) do modrých džínsov a usadila ich okolo stola ako z výjavu Posledná večera.

To by musel byť škandál
Umenie má klásť otázky, ako hovorí aj kňaz Anton Srholec. Naivné televízne filmy o Ježišovi s modrookým blondiakom v hlavnej úlohe nedávajú žiadne otázky, nanajvýš tak "prečo a načo". "Z amerických filmov ako Život Ježiša som vždy rozčarovaná," hovorí staršia veriaca pani z malého mestečka. "To, čo sa im hodí, natiahnu na pol filmu a niektoré pasáže z evanjelia úplne preskočia. Hlavne, že tam vidno bohaté hostiny a honosné paláce," vysvetľuje.
Snímkam, ktoré sa pokúsia ukázať ukrižovanie z iného uhla pohľadu, hrozí škandál. Lenže, Mel Gibson sa pridŕžal aj najmenších detailov, dokonca nechal znieť pôvodnú reč - napriek tomu to tiež vyvolalo škandál, aký cirkev dlho nezažila. Ako uvádza Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, Vatikán zvolal okrúhly stôl s predstaviteľmi rôznych náboženských vyznaní o filme Mela Gibsona Utrpenie Krista. Teológ Piero Coda vyhlásil: "Musíme pochopiť, aké možnosti môže tento film ponúknuť v oblasti hlásania viery. Okrem toho je potrebné objasniť, z čoho by mohli vyplývať nesprávne interpretácie niektorých jeho častí."
Slovenska akoby sa mela okolo Umučenia Krista netýkala. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Marián Gavenda nám povedal, že Konferencia sa ako celok k filmu vyjadrovať nebude. "To by musel byť obrovský škandál," hovorí. Zároveň netají, že istá polemika o filme nastala. Predstavitelia slovenských cirkví a náboženských obcí mali možnosť vidieť film v predpremiére, no polemika nepresiahla stôl na recepcii po filme. "To, ako film prijme, je na každom individuálne," dodal Gavenda.

Umučenie sa oplatí
Umučenie Krista sa oplatí vidieť! vyhlásil regensburský diecézny biskup a člen Pápežskej komisie teológov Gerhard Ludwig Müller, keď vyšiel z kina. Citované z webovej stránky Tlačovej kancelárie KBS, bol viditeľne dojatý: "Je to hlboko dojímavý prínos k pochopeniu udalosti umučenia Ježiša. Brutalita znázornená na niektorých miestach ukazuje, k čomu sú ľudia v ich najtemnejších vlastnostiach schopní. A úplne jasne sa nám predvádza pred očami, čo všetko musel Ježiš za nás ľudí a za naše hriechy vytrpieť," hovorí.
Časti redakcie TV oka sa podarilo zhliadnuť film Umučenie Krista ešte trochu skôr, než dorazil do Európy. Detailné zábery na mučenie muža vyvolali aj otázky - načo je to dobré? Ťažko povedať, či sledovanie toho, ako Ježišovi pribúda jedna krvavá rana za druhou, ako mu prevísa opuchnuté oko a ako syčí v polovedomí, umožňuje vcítiť sa do fyzického, ale najmä duševného utrpenia duchovného učiteľa.
Biskup Müller má však iný názor: "Nemožno hovoriť o tom, že násilie sa zobrazuje iba pre násilie. Filmu sa pritom darí dosiahnuť to, že sa dokážeme úplne identifikovať s postavou Ježiša. Človek je do tohto príbehu utrpenia skutočne osobne vtiahnutý," hovorí v texte, ktorý zverejnila KBS.

Umučenie sa oplatí č. 2
Umučenie sa oplatilo hlavne režisérovi Melovi Gibsonovi, ktorý si okrem večnej slávy odnáša neskutočný zisk, aký prekonal hádam iba Pán prsteňov. Len od premiéry na Popolcovú stredu do nedele dosiahol zárobok výšku 117,5 milióna dolárov (okolo 3,9 miliardy korún).
"Gibson si pekne namastil kapsu," myslí si výtvarník David Černý a dodáva so smiechom: "A to ešte za evanjelium nemusí platiť autorské práva."
Ozaj, už ste si objednali hrnček s motívom ukrižovania, šperk v tvare klinca, ktorý sa dá nosiť na krku, uchu, ale pekne vyzerá aj na zipse vašej bundy, biely prívesok s krížom, spomienkovú knihu a cédečko s hudbou velebiacou Krista?

Obeť túžby po idoloch
Metaforická postava umučeného Ježiša Krista visela minulý rok aj na päťdesiatom ročníku bienále umenia v Benátkach, kde reprezentovala spoločný slovensko-český pavilón. Benátske bienále je najvýznamnejšia svetová prehliadka súčasného výtvarného diania. Projekt v našom pavilóne bol dielom výtvarných skupín Kamera skura a Kunst-fu.
Z hviezdnatého neba viseli gymnastické kruhy a na nich v rozpore gymnasta v bielom drese s útrpným výrazom v tvári nápadne podobný Ježišovi.
Prečo tento námet? "Trpiteľská reprezentačná póza poukazuje na stretnutie dvoch svetov: športového, v ktorom sa pohybujú zbožňované športové hviezdy, a duchovného, súvisiaceho s náboženstvom," povedal pred výstavou pre SME výtvarník Erik Binder. Na stenách sa premietali zábery do hľadiska štadiónu, kde nadšení diváci výkon oceňujú skandovaním. Ježiš sa tu stal obeťou našej túžby po idoloch, reprezentuje utrpenie a hriechy konzumnej spoločnosti.
"Nie som kresťan, ale žijem v spoločnosti a kultúre, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanská. Dá sa povedať, že Ježiš je jedným z globálnych symbolov, rovnako ako aj Budha, Mohamed a ďalšie veľké postavy duchovných dejín ľudstva," hovorí Erik Binder.
S očakávaným pohoršením sa v Benátkach, ani Prahe kam sa výstava presunula, nestretol. "Podľa štatistík sú Česi vraj najateistickejší národ Európy," hovorí. "Projekt by mal byť v dohľadnej dobe reinštalovaný na Slovensku, tu si viem predstaviť, že môže vzniknúť diskusia."

Symbol utrpenia uprostred konzumu
V Špálovej galérii v Prahe sa v roku 1993 objavila výstava, ktorá nenechala chladnými nadšencov ani odporcov jedného z najkontroverznejších českých umelcov. David Černý - ľudovo známy ako ten, čo natrel tank na ružovo - vystavil svoju novú kolekciu Kity. V plastikových vreckách viseli detské skladačky panáčikov, ktoré treba poskladať z kúskov tela vsadených v ráme. Plastikové modely sú vo veľkosti 1:1 a vybrať si môžete rockového speváka, biblickú Evu, znásilnenú ženu, zamysleného umelca alebo Ježiša Krista na kríži.
"Ani Boha nikto nevyfotil, a stále ho niekto maľuje," bráni umelec kontroverznosť témy. Do plastikových vreciek zalial fenomény tohto obdobia, ktoré ľudí poburujú, trápia alebo nechávajú ľahostajnými. Ježiš na kríži pre súčasných ľudí už nie je len duchovný učiteľ. Je to postava, ktorá sa vymanila z kresťanského kontextu a rovnako dobre môže fungovať ako symbol utrpenia v hociktorom inom prostredí - napríklad uprostred konzumného sveta.
Výstava Davida Černého mala veľký úspech a plastikový skladací Ježiš sa dostal do trvalej expozície Múzea súčasného umenia v americkom San Diegu. Ešte počas pražskej vernisáže prišla za Davidom Černým dánska novinárka, ktorú zaujímal práve Ježiš. Sochár sa promptne pustil do vysvetľovania, že skladačku Ježiša Krista si objednala katolícka cirkev, lebo kopa kostolov ostala po komunizme vybrakovaných. "Kto by ich v tých kostoloch skladal dokopy," opýtala sa Dánka neveriacky, a tak David dodal, že štyridsať rokov komunizmu naučilo manuálnej zručnosti tunajších farárov, spomína kurátor výstavy Tomáš Pospiszyl v katalógu.

Zaujímavosti

Smrť aj hryzenie svedomia
Film Umučenie Krista vyvolal okrem rozporných nálad v Amerike aj nečakané reakcie. Ako informovali zahraničné agentúry, v zopár divákoch sa prebudilo svedomie a priznali sa k starým hriechom. Mladík sa sám išiel udať na políciu a oznámil, že v minulosti zavraždil svoju tehotnú priateľku. Istý nórsky neonacista sa zase priznal k dvom atentátom z 90. rokov.
Počas premietania filmu, ktorý je plný sadizmu, krvi a mučenia, dostalo niekoľko Američanov infarkt a premietanie neprežili. Táto precitlivenosť na strieborné plátno však nie je len výsledkom filmu o Ježišovi. Podobné prípady náhlej smrti v kine boli v 70. rokoch, keď plátno v kine trhali žraločie Čeľuste.
O filme
Scény ukrižovania sa nakrúcali v meste Matera na juhu Talianska, blízko miesta, kde nakrúcal v roku 1965 Passolini svoje dielo Evanjelium podľa Matúša.
Súčasťou dekorácie Jeruzalema, ktorý postavili na predmestí Ríma, bol chrám, v ktorom Krista odsúdil tribunál, nádvorie pred Pilátovým palácom, kde ho vypočúvali aj miesto, kde bol mučený a bičovaný.
Režisér Mel Gibson žiadal kameramana Caleba Deschanela, aby film nakrútil spôsobom, ktorý by atmosférou pripomínal obrazy barokového maliara Caravaggia, ktoré dosahujú živosť ostrým kontrastom medzi svetlom a tmou.
Štyridsať percent filmu sa nakrúcalo v noci alebo v interiéroch, aby to vyzeralo, že svetlo sa prediera tmou. Kostýmy ručne vytvoril podľa dobových štúdií návrhár Maurizio Milenotti, vo farbách Caravaggiových obrazov - hnedé, čierne a béžové.
Hoci väčšinu štábu tvorili Taliani a herci z Talianska a Východnej Európy, maskérov a kaderníkov si Gibson doviezol z Hollywoodu. Tí držali Jamesa Caviezela v maskérni pred nakrúcaním záverečných scén až sedem hodín denne.
Podľa www.thepassionofthechrist.com

Z muzikálu do filmu
Posledné dni Ježiša Krista v kruhu svojich učeníkov sa stali námetom amerického muzikálu Jesus Christ Superstar. Osvedčený muzikálový tandem - skladateľ Andrew Lloyd Webber a libretista Tim Rice - vytvorili silné dielo zasadené do moderného obdobia. Muzikál neostal len na doskách Broadwaya. V roku 1973 ho sfilmoval režisér Norman Jewison.
Ako filmová kulisa slúži zvyšok kolosea, do ktorého pricestujú herci autobusom. Rímski vojaci pochodujú v ružových tielkach a vojenských zelených nohaviciach, kráľ Herodes má dioptrické okuliare. Režisér nechal hlavných hercov oblečených v tom, v čom boli - hippisácke zvonové nohavice, krátke vestičky, kožené prúžky uviazané okolo čela. Naznačil tým jednu spoločnú črtu vtedajšieho a biblického obdobia - revoltu proti moci, protest proti spoločenským konvenciám, ktoré dusia slobodu ľudí.
Oveľa viac pozornosti než je zvykom venovali autori postave zradcovského Judáša. Vo vykresľovaní postavy idú až na dno duše Judáša Iškariotského, ktorý pod tlakom zradí Ježiša a následne prehrá boj s vlastným svedomím. Na hranici provokácie je aj postava kráľa Herodesa. Tučná samopašná postavička sa správa takmer nesvojprávne, nie je to žiaden hromovládca, ktorý sa trasie o svoj trón, ale narcis, ktorý sa bojí akurát toho, že by prišiel o zábavu.
Filmovú verziu muzikálu od jeho vzniku nevynechávajú na Veľkú noc ani naše televízne stanice. Popri sladkastých filmových prepisoch života Krista je Jesus Christ Superstar príjemným osviežením a veľa piesní z muzikálu sa stalo známymi hitmi.

Sopranovci

Svetoznáma fotografka Annie Leibovitz, ktorá je autorkou najintímnejšieho portrétu Johna Lennona a Yoko Ono, tiež využila biblické spodobenie Poslednej večere.
Pre časopis Vanity Fair v roku 1999 nafotila hercov z populárneho televízneho seriálu Sopranovci pri stole. Postavy zo Sopranovcov sú taliansko-americkí mafiáni a scéna je dokonalou napodobeninou jedného z mnohých výjavov Poslednej večere.
"Viac ma zaujíma, či som dobrá, ako to, či som známa," hovorí fotografka v časopise Life. Opisuje tam celú procedúru vzniku snímky, ktorú Life ocenil ako časopisovú fotografiu roka.
Na snímke pracovali všetci zúčastnení herci plus ďalší tím okolo. Stála 60 000 dolárov a kým cvakla spúšť, trvalo to týždeň. Annie Leibovitz pozerala seriál Sopranovci celý naraz a popri tom študovala vzťahy v rozvetvenej rodine: kto by mohol zradiť a kto ostal verný a nasledoval hlavu - v tom prípade nie cirkvi, ale mafie?
Zradcovského Judáša nakoniec stvárnila Livia Sopranová, ktorá sa pokúšala zlikvidovať svojho syna Tonyho.
Na zrežírovanie presnej kópie obrazu poslednej večere Pána si najala komparz a množstvo "biblického" jedla. Záverečné fotografovanie trvalo už len pár hodín. Hlavná úloha Ježiša sa ušla Jamesovi Gandolfinimu, filmovému synovi Tonymu, a ten sa vraj necítil v koži Spasiteľa najlepšie.
Ani tu nešlo o samoúčelnú paródiu biblického obrazu. Zrada, vernosť, vnútorné presvedčenie či silné puto sú vlastnosti, ktoré umožňujú človeku žiť, ale rovnako vedia zapríčiniť jeho smrť.

Fotografujeme Krista
Ak očakávate v súčasnom umení tradičný výjav Ježiša a jeho učeníkov, pripravte sa na to, že to vami otrasie a možno vás aj urazí, varuje knižná recenzentka Margaret Gunningová, ktorej sa do rúk dostala kniha moderných spodobení Ježiša s názvom Revelation.
"Bol Ježiš dlhovlasý, modrooký mladý muž s pokorným, oddaným výzorom?" Tak sa pýta mnoho veriacich aj neveriacich, no zdá sa, že viac než modré oči či dĺžka vlasov, je podstatné to, ako ho chápu.
Teoretik fotografie múzea v Jeruzaleme Nissan N. Perez vydal knižne kolekciu fotografií za posledných 150 rokov, ktoré majú čo do činenia s Ježišom.
Ako hovorí, náboženský skepticizmus posledného storočia sa premietol aj do umenia, a teda aj do fotografie. Svoj podiel na tom majú aj myslitelia ako Nietzsche, Marx alebo Freud, ktorí pestovali myšlienku, že Boh je mŕtvy. Zobrazovanie Ježiša však pretrvalo aj napriek tomu. Dnes už Ježiš nepozerá len útrpne, úprimne a čisto, ale aj cynicky či sarkasticky, podľa toho, ako ho vidia umelci.
Perez si uvedomuje, že téma náboženstvo a viera je citlivá a krehká. "Je nesmierne ťažké byť presvedčený, že všetci, čo sa na dielo pozrú, budú vidieť a chápať presne to, čo chcel autor povedať a že budú dokonca aj súhlasiť," píše.
Ježiša "fotografovali" mnohé osobnosti umenia: Man Ray, Lewis Hine, Julia Margaret Cameron, Robert Mapplethorpe - muži, ženy, rôzneho vyznania, rôznej orientácie.
Dvorný fotograf Benettonu Olivier Toscani nafotil mladého bradatého muža umierajúceho na AIDS a pri ňom jeho rodinu, výraz tej fotografie pripomína Pietu.
Poslednú večeru zinscenovali pred objektívom ľudia s Downovým syndrómom - utrpenia je všade dosť.
Niektoré umelkyne videli v ukrižovanej postave Máriu, Ježišovu matku, ktorá celý ten čas trpela v pozadí. Na inej fotografii je Ježiš v hrobke ako vo väzení.
Aj keď ho podaktorí umelci stvárnia cynicky alebo v ňom vidia niečo iné než väčšina, ostávajú fascinovaní charizmatickým mužom, ktorý robil zázraky. Inak by fotili napríklad krajinky...
Podľa: www.januarymagazine.com

Anton Srholec: Debata o Umučení Krista tu nebude

Jedným z pozvaných hostí spomedzi Katolíckej cirkvi a Židovskej obce, ktorí videli film Umučenie Krista v predpremiére, bol aj kňaz Anton Srholec. Svoje utrpenie si prežil počas komunizmu na nútených prácach v uránových baniach v Jáchymove.
Pre TV oko hovorí o tom, čo filmu chýbalo, i o podobe Ježiša v modernom svete a súčasnom, často kontroverznom umení.

Ako sa vám pozdával film?
Film je urobený najlepšou možnou technikou, akú má súčasná kinematografia k dispozícii. Patrí medzi veľkofilmy o historických udalostiach a osobnostiach. Umučenie Krista je podané veľmi surovo a drasticky a veriacich ľudí, ktorí chodia na krížovú cestu, to musí prebudiť. Teologicky je to film, ktorý dáva výpoveď o minulosti, ale chýba mu premostenie na súčasnosť. Vo filme mal byť obraz súčasného sveta, lebo aj v dnešnom období sa veľa trpí a ľudia umierajú, sú týraní, ale celkom inakšie ako Ježiš. V modernom období ľudia likvidujú ľudí potichučky, bez svedkov a podľa možnosti hladko. Násilie je už také rafinované, že prepojenie s našou dobou je skoro nulové. Druhá slabá stránka filmu je, že Ježiš s krvavou tvárou prináša obeť Bohu, ale my vieme, že Boh nečaká našu veľkú a krvavú obetu, ale to, aby sme žili svoj ľudský údel poctivo. Boh nežiada obety, ale prijatie ľudského údelu.
Zdá sa vám, že ľudia pozerajúci sa na detailné fyzické utrpenie, môžu prežiť, pochopiť to utrpenie? Nie je to len brutalita bez hlbšej myšlienky?
Filmu chce ukázať skutočnosť takú, aká bola - ak vôbec taká bola. Chýba v ňom miesto pre milióny ľudí, ktorí trpia rôznymi chorobami, sú opustení a osamotení - tí pri tomto Ježišovi nenájdu svoje miesto. Film nedáva žiadne otázky, pritom umenie má klásť otázky a nastavovať zrkadlo. Snímka Umučenie Krista nastavila zrkadlo veľkej brutalite, ale otázky nedáva.
Našiel som tam aj pekné symboly, ako vtedy keď Pilátova manželka Klaudia daruje Márii bielu šatku a tá ňou utiera zem plnú krvi po bičovaní Ježiša - musí byť čisto.
Filmov o Ježišovi je niekoľko. Zdá sa vám tento dôležitý, potrebný?
Videl som Ježiša podľa Pasoliniho aj Zefirelliho. Tie kladú otázky. Snímka Umučenie Krista je nábožensky indiferentná.
Prečo na Slovensku okolo neho nevypukol škandál ani ostré debaty?
Tu žiadna ostrá debata nebude, lebo Slováci debatovať ešte nevedia. Tradične chodia na krížovú cestu, ktorá je pekne vymaľovaná, vyčačkaná, pokojná, a tak ich vari film prebudí k pochopeniu toho, akú obetu musel Ježiš priniesť za slobodu a nový svet.
Ježiš sa v mnohých umeleckých dielach zobrazuje kontroverzne. Ako sa dívate na obrazy, ktoré nie sú v súlade s cirkevným učením?
V umení je všetko možné. Ani naša ikonografia nezobrazuje Ježiša autenticky. Je mnoho obrazov, ktoré sú ťažko pochopiteľné a ťažko prijateľné, ale keď znázorňujeme príbeh spred dvetisíc rokov, tam je možné všetko. Nepoburuje ma to, veď je to stále diskusia o Ježišovi. Za zamyslenie stojí to, že burič, ktorý sa narodil za mestom, aj po dvetisíc rokoch zaujíma ľudí a nenechá ich ľahostajnými.

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ