Ak ste si minulý štvrtok zašli na slovenskú premiéru Gibsonovho filmu Umučenie Krista a potom počas veľkonočných sviatkov sledovali niektorý z nepreberného množstva filmov venovaných podobnej tematike, mohli ste mať neodbytný pocit, že všetko, čo bolo nakrútené pred Gibsonovou správou o dobovom mučení, je iba slabý odvar. Ten akoby nebral do úvahy fakt, že veriaci potrebujú byť prostredníctvom filmov šokovaní, pretože ich viera je zrejme taká slabá, že bez podobných impulzov zakrnie. Aspoň tak sa dajú medzi riadkami čítať mnohé pochvalné reakcie cirkevných predstaviteľov, akých sa film na Slovensku dočkal. Symboly sú síce fajn, ale kus poctivej mäsiarčiny je ešte lepší.
Filmy s náboženskou tematikou tvoria špeciálnu časť kinematografie, kde platia trochu iné zákonitosti ako pri ostatných námetoch. Veľká téma neraz ospravedlňuje kvalitu, čo je najciteľnejšie pri rozmanitých evanjelizačných gýčoch, zvyčajne produktoch nízkorozpočtových národných kinematografií, kde má kresťanstvo silné postavenie. Okrem toho však existuje množstvo umelecky a myšlienkovo prínosných filmov, ktoré látku nevykladajú iba doslovne, ale usilujú sa ju aktualizovať alebo vypovedať s väčšou presvedčivosťou aj bez toho, aby si hľadali tú najľahšie prístupnú a najefektnejšiu cestičku. Pre kresťanstvo by bolo smutné, keby bol daný len jediný a nemenný pohľad na udalosti, ešte smutnejší by bol tento prístup aplikovaný do sveta umenia.
Filmári inklinujúci k náboženským témam dnes stoja pred dilemou, či majú naďalej dávať prednosť tvorivosti a hravosti, ktorú symbolmi popretkávané náboženské texty povzbudzujú, alebo sa vrhnúť na doslovný historický realizmus, ktorý v týchto dňoch žne taký veľký úspech. Veľkonočná ponuka televíznych staníc ešte vo väčšine prípadov dávala prednosť starému prístupu, ale možno to bola iba jeho labutia pieseň.
Autor: MARTA KESNEROVÁ
