V minulom čísle sme predstavili niekoľko rodinných domov, ktorých netradičné riešenia v posledných rokoch zaujali nielen architektov, ale aj verejnosť. O ďalších hovoria ich tvorcovia.
Vila Ôsma, Bratislava
Architekti: Peter Vodrážka, Ľubomír Závodný n Spoluautor interiéru: Martin Németh
Projekt: 1996 n Realizácia: 1999 n Úžitková plocha: 540 m2
Primárnou požiadavkou majiteľa vily na bratislavskej Ôsmej ulici bolo vyriešenie dispozície tak, aby mal dom jasne odlíšené obytné a intímne časti a nebolo potrebné prekonávať veľké výškové rozdiely medzi podlažiami. Obytná časť domu nadväzuje na exteriér, ktorý, sa cez veľké presklené plochy prelína s interiérom. Funkčne - prevádzková schéma bola premietnutá aj do hmotovo - priestorového výrazu. Dominantným znakom riešenia sa stala zimná záhrada, ktorá symbolizuje hlavnú činnosť majiteľa objektu, ale zároveň pomáha zmierniť účinky slnka z južnej strany objektu a poskytuje intimitu v obytných priestoroch zo strany ulice. Výrazné na dome je skĺbenie priamych a zakrivených línií, či už v pôdoryse alebo v hmote objektu. Výrazná je aj farebná plocha - stena, ktorá prechádza celým domom až po druhé nadzemné podlažie. Do akej miery sa odlíšila pôvodná predstava od realizácie? Pôvodný koncept bol len logicky precizovaný, ale nelíši sa od pôvodných škíc. foto - Ľubo Stacho
Vila C, Bratislava
Architekti: Michal Bogár, Ľubomír Králik, Ľudovít Urban
Projekt: apríl 2000 n Realizácia 2000 - 2003 n Zastavaná plocha: 263,5 m2
Vila C v Bratislave je zaujímavá nielen svojou architektúrou, ale aj umiestnením na pozemku. Architektonický návrh sa od realizácie nelíši, snáď v procese budovania len dozrieval. Zatiaľ nie je realizovaný kompletne. Pozemok leží na svahu nad lesom, klesajúcom smerom na sever. Bežný postup by bol objekt umiestniť na severnom konci a hlavným priečelím ho orientovať na juh. Architekti ponúkli klientovi dve možnosti: vyššie spomínanú alebo takú, pri ktorej je vila osadená hore na južnom konci pri ceste. To prinieslo výhodu priameho vjazdu do garáže, ale väčšina obytných miestností je orientovaná na sever. Investor si vybral druhú možnosť, kde isté nevýhody tejto orientácie bohato vykompenzuje výhľad na slnkom ožiarený les začínajúci bezprostredne za hranicou pozemku.
HANA KOPECKÁ (z pripravovanej knihy Nové rodinné domy III.), foto - Ľubomír Králik
Rodinný dom vo Vinohradoch, Bratislava
Architekti: Juraj Molnár a Ľubomír Peráček
Projekt: november 1999 - jún 2000 n Úžitková plocha: 345 m2
Rodinný dom vo Vinohradoch s átriom a sedlovými strechami s miernym sklonom je produktom našich predstáv konfrontovaných s pomerne presnými požiadavkami investora. Nestal sa však kompromisom. Ten ani v architektúre nebýva najšťastnejším riešením. Požiadavky budúceho užívateľa domu sme vždy transformovali do výtvarného prejavu. Ich realizácii predchádzali grafické návrhy od škíc po počítačové vizualizáce. Výsledné riešenie zostávalo ustrážiť pri realizácii. Táto, často podceňovaná fáza postprojekčnej činnosti, sa stala pre náš tím veľmi dôležitou časťou práce. Účasť projektanta na stavbe počas realizácie nemôže byť nahradená žiadnou výkresovou dokumentáciou. Podstatným architektonickým problémom domu bola požiadavka na priznanie drevených konštrukcií v kombinácii so sedlovou strechou. Táto kombinácia je v našich končinách často spájaná s rustikálnym výrazom interiéru. My sme mali ambíciu vytvoriť moderný priestor. So značným pochopením investora sme vytvorili rozľahlý priestor slúžiaci ako denná časť, ktorý na poschodí dopĺňa nie predimenzovaná, ale priestorovo primeraná nočná časť. Všetky obytné miestnosti sú otvorené do krovu. Na rozdiel od dennej časti je podhľad spální medzi krokvami omietnutý. Čitateľnú dispozíciu objektu obklopuje z dvoch strán neveľké, avšak s veľkým vkusom zazelenené átrium s drevenou terasou. Jeho najväčšiu plochu zaberá trávnik. Odmenou pre nás je uznanie nielen obyvateľov domu, ale kladná odozva aj od jeho návštevníkov. foto - Ľubo Stacho
Rodinný dom, Marianka
Architekti: Emil Makara, Kalin Cakov n Spoluautori: Marek Fillo,
Mária Kubečková, Metodiy Monev, Peter Wirth, Jozef Salančík
Projekt: február 2001 n Realizácia: jar 2003 n Úžitková plocha: 299, 51 m2
Posudzovať vlastnú tvorbu je veľmi ťažké. Či je dom v Marianke zaujímavý, to nech posúdia iní. Faktom však je, že ideou bolo vytvoriť nadčasový dom bez kompromisov, v kontraste s večnou prírodou a zároveň aj v symbióze s ňou. Napokon, sme v 21. storočí. Ak by sme brali do úvahy podaný pôvodný návrh na stavebné povolenie, videli by sme túto funkcionalistickú vilku obohatenú o sedlovú strechu s podkrovím. Skutočnosť je taká, že pôvodný návrh, nie úradný, bol dodržaný, až na menšie zmeny. Keď robíte niečo sami sebe, tak sa nešetríte, iba niekedy šetríte. Zmeny nastali, len keď sa sekol statik a "žiletka" - konzola nad terasou, ktorá nemala byť podopretá, musela byť nakoniec architektonicky dotvorená sklobetónovým stĺpom. foto - Ľubo Stacho
