Človek už stáročia vymýšľa všakovaké šibalstvá v podobe rôznych technických vynálezov. Ale márna je každá jeho separatistická snaha! Ostáva nerozlučne spätý s prírodou. Aby to lepšie pochopil, vymyslel si záhradu. A tak vznikol druh Človek záhradný.
Ľudia záhradní žijú medzi nami. Je ich všade plno, len ich orientácia ostáva často utajená celé roky, dokonca aj pre nich samých. Počiatočné vývinové štádiá Človeka záhradného, pokojne ich nazvime detstvo, sú na nerozoznanie od prejavov ostatných jedincov. Radostné vytŕženie nad púčikmi tulipánov, prvou čerešňou, či slastným šteklením rozpučenej "mandelinky" v dlani predsa zažil každý z nás. Všetky deti strkajú kvetinky do pieskoviska a potom sa čudujú, že do večera zvädli. Ale malý Človek záhradný si už vtedy všimne, že keď mamička zasadí do hliny semienka, výsledok je badateľne lepší. Niet potom horlivejších pestovateľov, ako sú správne usmernení malí ľudia záhradní!
Obdobie ranej mladosti rozvoju Človeka záhradného veľmi nepraje. V tomto období zmietajú ľuďmi iné vášne. Záľuba ob-tierať sa o spotené telá vrstovníkov na diskotéke, či viesť exis-tenciálne debaty o zmysle života pri pive, nadlho vykorení radosť z klíčiacej záhradnej zelene. Áno, máme potvrdené informácie, že v našich záhradách boli videní niekoľkí okopávajúci mládežníci. Ale vždy sa vzápätí zistilo, že im išlo výlučne o materiálne a spoločenské výhody u svojich zákonných zástupcov. Skrátka - sekali dobrotu! Aby ich rodičia pustili na rockový festival, alebo aby im odpustili, že sa z neho vrátili o týždeň neskôr.
Zlatý vek Človeka záhradného sa začína až oveľa neskôr. Príde deň, keď sa človek prestane trápiť problémami typu "ľúbi ma, či neľúbi?" a "dokedy ešte budem prať tie plienky?". A vtedy zrazu precitne a začne vnímať zázrak bujnejúcich výhonkov uhoriek, tučnejúcich hráškových strukov a voňavých jahôd. Vyplieni obchod so záhradkárskymi potrebami a poď ho na roľu! Keď mu raz začnú pod rukami klíčiť zelené lístočky jeho vlastnej úrody, nikdy viac sa už toho nutkania nezbaví. A tak vždy, keď zmizne posledný sneh, vychádzajú Ľudia záhradní na svoje ostrovčeky zeme. Vedia, že ticho záhrady prerušované len spevom vtákov
a bzukotom včiel je na nezaplatenie. A vedia aj to, aký pocit je vytvoriť vlastnými rukami kúsok prírody. Keď sa ich opýtate, aký, povedia vám to, čo ja: "Skúste to, a zistíte sami!" Guliana
