Šušu, keď ešte len prichádza do Paríža - ako muž. FOTO - SPI International
Šušu - Miláčik Paríža (Chouchou) * Francúzsko 2002 * Réžia Merzak Allouache p Scenár Merzak Allouache, Gad Elmaleh p Kamera Laurent Machuel p Hrajú: Gad Elmaleh, Alain Chabat, Claude Brasseur, Catherine Frot, Roschdy Zem Aj v tomto filme uvidíte pýchu Francúzov - rýchlovlak TGV. Vystúpi z neho Maročan Šušu, plný odhodlania, že to v Paríži poriadne roztočí. Nelegálne, samozrejme.
A hoci má francúzska slušnosť, ústretovosť a charita svoje hranice, rýchlo si nájde ubytovanie a prácu na polovičný úväzok. Darí sa mu tak dobre, že sa z neho čoskoro stane miláčik Paríža.
S jeho charakterom sa pohral Gad Elmaleh. Najprv ponúka typického Maročana vo Francúzsku - trochu plachého, trochu drzého, trochu bez chochmesu, ale slušného, a aj sympatického. Keď je už jeho postava dostatočne povzbudená, aby sa naplno prejavila, začne hrať ženu, respektíve jej karikatúru a z času na čas (v noci) sa prejaví ako bezchybný transvestita. Za takéto metamorfózy bol Elmaleh nominovaný na Cézara za najlepší mužský herecký výkon.
Úlohu Stanislasa, ktorý sa do Šušu zaľúbi, prijal Alain Chabat, úspešný aj ako režisér (v roku 2002 nakrútil najdrahšiu francúzsku komédiu v histórii - Astérix a Obelix: Misia Kleopatra a nedávno dokončil komédiu z praveku RRRrrrr). Je známy náročnosťou, zmyslom pre detail a svoj jemný karikatúrny talent sa mu miestami podarilo vtlačiť aj Stanislasovi - ale ten, bohužiaľ, vyznel popri Šušu iba ako hrubo načrtnutá, beztvará bytosť.
Zato oveľa väčšiu robotu a prepracovanosť cítiť z dialógov. Postavy hovoria šarmantným slangom (škoda, že humor jazyka sa prekladom nedá úplne preniesť aj do titulkov) a vo svojich replikách jemne a láskavo parodujú Francúzov - aj prisťahovalcov. V tejto komédii sú presne takí ako v skutočnosti. Pri písaní scenára sa Gad Elmaleh a režisér Marzak Allouache určite dobre zabavili.
Zrejme však neboli celkom presvedčení, že sa na takomto humore bude zabávať aj dostatočne veľký počet divákov. Asi preto Allouache do svojho filmu úplne zbytočne zaradil ešte zopár situačných gagov a gýčových rekvizít. Gýčovo narábal aj s hudobnými motívmi. Možno, že jeho zámerom bolo, aby forma filmu korešpondovala s divosťou travesti šou. Lenže, môže sa stať, že to mnohí z tých, ktorým sa bude zdať miera vkusu trochu prekročená, nepochopia.
Čitateľnejšia je rozhodne snaha autorov posilniť pozitívne vnímanie transvestitov a cudzincov. Šušu a jeho priatelia sú veľmi milí, vtipní a svoje starosti riešia roztomilo, aj preto s týmto cieľom určite uspeli.
Kázanie kňaza Léona, ako sa zbaviť strachu voči neznámemu a "dojemnú" scénu, v ktorej sa Šušu zdôveruje so svojou ťažkou minulosťou v Maroku, mohli pokojne vynechať. Miesto toho mohli radšej vymyslieť poriadnu zápletku. Lebo tá, naopak, v živote parížskeho miláčika trochu chýba.
