Majstrovské cigary kapitána Marcela Hanzala (vľava) a Petra Fabuša.
Trenčín si získal aj primát najakceptovanejšieho hokejového majstra Slovenska spomedzi veľkoklubov (Trenčín, Zvolen, Slovan, Košice). Komplikované regionálne predsudky či iné animozity prekorčuľoval pri všetkých svojich tituloch atraktívnou útočnou hrou. Duklu zdobil ešte v socialistickej ére imidž najsympatickejšieho armádneho tímu. Plnokrvný hokej a spontánne civilné emócie si získavali priaznivcov nielen u nás. Trenčianska hokejová univerzita je uznávanou autoritou na celom svete, dôverne známa aj v NHL.
Z majstrovského trenčianskeho tabla sa do sveta rozleteli nenapodobiteľné originály ešte pred dovŕšením dvadsiatky. V roku 1992 v partii trénera Júliusa Šuplera lámal rekordy produktívnosti Žigmund Pálffy, v roku 1994 trénerovi Františkovi Hossovi rástol pred očami Miroslav Šatan, v roku 1997 Jaroslav Walter vytiahol neskrotného žrebca Mariána Hossu. Dušan Gregor nemal v play off podobný tromf, no v kabíne Dukly fungovala silná inšpirácia Mariána Gáboríka.
Výnimoční hráči si v Trenčíne "vypestovali" aj zdatnú trénerskú generáciu. V roku 1992 oslavovali spolu federálny titul vcelku nenápadní hráči - obranca Ernest Bokroš a útočník Dušan Gregor. Po dvanástich rokoch si v rovnaký deň pripili na diaľku znovu. Bokroš na historicky prvom a o to bujarejšom "mulatčáku" v Zlíne, Gregor priviedol vo Zvolene svoju "alma mater" Duklu na slovenský trón po siedmich rokoch. "Čin-čin, Trenčín."
