Obranca Andrej Meszároš podpisuje čiapku Dukla rozhodcovi Jánovi Čaprnkovi.
Monológ rozhodcuVo finálovej sérii hokejovej extraligy vykorčuľoval na scénu play off aj hlavný rozhodca Ján Čaprnka. Svojrázna osobnosť. Nielen pre spôsob, akým si počkal na sebavýchovu divákov v závere šiesteho zápasu vo Zvolene. Čaprnka si požičal z boxu trestomeračov stoličku a na červenej čiare pokojne v sede počkal, kým vášne opadnú.
"Hokej milujem, je to najkrajšia hra na svete. Súlad výbuchov chlapskej sily s jemnou technikou a myšlienkou v rýchlosti. Nevhodná pre alibistov, aj rozhodca nesie svoju kožu na trh. Ja si počas rozhodovania zápasu aj zaspievam, podľa toho, aká hudba ide v prerušení hry, niekedy si len tak pomykám nohou do taktu. Aj keď ide vždy oveľa, mne ide najmä o to, aby hokej priniesol radosť divákom i samotným hráčom. Hokej vychutnávam naplno aj preto, že som od neho nezávislý. Živí ma moja zámočnícka firma. Keď sa darí, za dva-tri týždne v nej zarobím toľko, čo v hokeji za rok.
Som šťastný, keď môžem pískať veľké zápasy o titul. Podarilo sa mi to ešte vo federálnej lige. Oboch súperov - Zvolen i Trenčín - si veľmi vážim. Do finále sa dostali naše najlepšie mužstvá. Dukla vyhrala zaslúžene, uznanie patrí však aj Zvolenu, hral výborne. Tréneri Jaško a Gregor sú inteligentné osobnosti, podobné si myslím o hráčoch. Obdivoval som Riša Šechného, ako so zlomeným priehlavkom drel a bol platným kapitánom. Práve pre zdravotný hendikep zavše protihráča dočahoval hokejkou, chýbal mu rozhodujúci polkrok. Trestať som musel, no vážim si jeho chlapské reakcie. Cenu fair play za finále by som udelil Andrejovi Rajčákovi. Nielen preto, že sa verejne ospravedlnil za nafilmovaný pád. Andrej veľmi účinne vplýval na spoluhráčov pri tlmení vášní, preukázal zmysel pre spravodlivosť.
Veľmi uznávam brankára Karola Križana. Ignoroval som predsudky, že je konfliktný typ. Byť trénerom chcel by som mať Križanov v tíme aspoň desať. Karol je cholerik, čo jen pre hokej veľmi cenná mentálna výbava. Zápas prežíva, je maximalista. No na druhej strane je citlivý a premýšľavý človek. Celý vtip je v tom, že s ním treba na ľade komunikovať. On si dá povedať, len to treba robiť vhodným spôsobom v pravý čas.
Cenu pre najužitočnejšieho hráča by som dal zasa Trenčanovi Martinovi Opatovskému. Kompletný hokejista, vždy optimálne reaguje ako hráč aj burcujúca osobnosť.
Občas nerešpektujem zásady rozhodovania. Chodím napríklad za bránku, čo by hlavný nemal. Ja tam idem preto, aby som lepšie videl a počul, ale aj preto aby lepšie počuli hráči mňa. Okrem pískania uplatňujem pestrú komunikáciu počas hry. Žiadosti, či prosby by nezabrali, používam zrozumiteľné a stručné príkazy až povely - prestaň, nedrž, dolu hokejku, pozor na lakte.
Po každom zápase mám vo zvyku zájsť za všetkými hráčmi a podám im ruku. Dosiaľ ma nikto neodmietol. Najlepšou satisfakciou je, keď vám hráč alebo tréner porazeného tímu poďakuje za dobrý výkon."
