Už-už sa mala začať pozápasová tlačovka, keď sa medzi novinármi objavil prezident MFK Ružomberok Milan Fiľo. A bol jasný a stručný: "Som veľmi nešťastný. Miloval som tento klub, dnes sa ho však vzdávam. Inak by som musel vyhodiť trénera a desiatich hráčov. Ďakujem všetkým za spoluprácu. Je mi ľúto, že musím odísť z ružomberského futbalu." Po opustení tlačového strediska prvý muž ružomberskej koženej ešte poznamenal: "Keďže ako prezident som nedoviedol mužstvo k cieľu, aký som si vytýčil, musím sa vzdať funkcie. Myslím si, že je neadekvátne, aby moja osoba zostala v klube, pretože som asi jeho brzdou."
Išlo o nečakané a mimoriadne prekvapujúce vystúpenie prezidenta Fiľa, v posledných rokoch aj veľkého mecenáša futbalu pod Čebraťom. Veď Ružomberčania, ktorých viacerí pred sezónou spájali s bojom o záchranu, sú v najvyššej súťaži stále druhí a počas siedmich jarných kôl si v sobotu zaknihovali len druhú prehru. Očividne zaskočený prezidentovým výbuchom bol aj tréner Jozef Vukušič. "Ťažko sa mi po predchádzajúcej udalosti vracia k zápasu," povedal v úvode vystúpenia na tlačovej konferencii. Napriek tomu sa pokúsim byť nad vecou." Keď Vukušič zhodnotil dianie na ihrisku, dotkol sa aj Fiľovej rozlúčky: "Je mi ľúto, čo sa stalo. Náš prezident je človek zanietený pre futbal. Veľa mu aj dáva. Keby to bolo také jednoduché, určite by sme, aj kvôli nemu, vyhrali každý zápas. Dúfam, že všetko sa urovná a vráti späť. Hoci nezakrývam, veľmi ma mrzí, že sme toto stretnutie nezvládli."
Keď ružomberský kapitán František Mikuláš osprchovaný vyšiel zo šatne, nevedel nič o tom, čo sa v útrobách štadióna udialo. "Pre mňa je to novinka," povedal skúsený obranca MFK. "Verím, že išlo len o emotívne vzplanutie, ktoré prejde." Potom Mikuláš prešiel k stretnutiu: "Bol to náš najnevydarenejší zápas jari. Každý z nás si pred ním uvedomoval veľkú zodpovednosť. Bolo treba potvrdiť získaný bod zo Žiliny a doma nezakopnúť. Navyše sme vedeli, že prvýkrát nás v jarnej časti uvidí aj pán prezident Fiľo. Chalani sa chceli pred ním ukázať, žiaľ, nevyšlo to. Sám neviem prečo. Možno sme boli až príliš premotivovaní. Celé stretnutie sme odohrali vo veľkom kŕči." JÁN SVRČEK