Kolín nad Rýnom 29. októbra (TASR) - Onur Dülger to dokázal. Keď sedí na svojom koženom gauči, pohľad sa mu skĺzne po priestrannej obývačke do prekrásnej záhrady. Jeho na červeno natretý rodinný dom v Kolíne-Chorweileri leží bokom od veľkých obytných blokov. Len niekoľko olivovníkov a figovníkov v záhrade pripomína turecký pôvod tohto dôchodcu. Pred 40 rokmi patril Dülger k prvým gastarbeitrom, ktorí prišli z Turecka do Nemecka, napísala agentúra Reuters.
Niekoľko dní pred Vianocami, 15. decembra 1961, sa vtedy 22-ročný Onur ocitol po niekoľkodňovej ceste vlakom na hlavnej železničnej stanici v Kolíne nad Rýnom. Dva týždne predtým, 31. októbra 1961, podpísalo Nemecko s Tureckom oficiálnu dohodu o nábore pracovných síl. "Všetko bolo dobre zorganizované," spomína dnes 62-ročný Dülger na svoj príchod do Nemecka. Už na prvej zastávke v novej vlasti na železničnej stanici v Mníchove ho privítala skupina asi 30 mníšok, ktoré rozdávali kávu a balíčky plné čokolády a cigariet. Tých, ktorí cestovali ďalej do Kolína nad Rýnom, kde ich čakala práce v automobilke Ford, odviezli zo stanice do podnikovej ubytovne.
Ako mnohí jeho krajania nechcel ani Dülger ostať v Nemecku dlho - maximálne pol roka. Keď začal v automobilke brúsiť motorové bloky, hneď sa mu zachcelo odcestovať späť domov. Avšak na rozdiel od väčšiny Turkov, ktorí prišli do Nemecka po ňom, chcel v prvom rade spoznať svet a nie zarábať peniaze. Na to však v prvých šiestich mesiacoch nemal čas.
Dülgerovi nezostávalo nič iné, než si predĺžiť povolenie na pobyt. Kúpil si ojazdené auto, nechal sa preradiť na ľahšiu prácu, spoznal svoju nemeckú manželku Moniku, ktorá mu porodila syna - a zostal.
Riady, v ktorých si nosil do práce obedy, sa medzičasom ocitli v múzeu. Dokumentačné centrum a múzeum o migrácii z Turecka (Domit) zorganizovalo pri príležitosti 40. výročia dohody o prísune pracovných síl výstavu v Historickej radnici mesta Kolín. Návštevník výstavy získa predstavu o púti tisícov tureckých gastarbeitrov od nemeckého kontaktného úradu v Turecku cez cestu vlakom, podnikovú ubytovňu po obývačku v štýle 70. rokov.
V prvom roku po podpísaní dohody prišlo do Nemecka asi 6000 Turkov, uviedol riaditeľ Domitu Aytac Eryilmaz. V tom čase malo Nemecko podpísané rovnaké dohody s Talianskom, Španielskom, Portugalskom a Gréckom. Po Turecku nasledovali Juhoslávia, Tunisko a Maroko. No už koncom 60. rokov tvorili Turci najväčšiu časť gastarbeitrov. V rokoch 1961-1973, keď nábor zastavili pre ropnú krízu, pricestovalo do Nemecka asi 870.000 pracovných síl z Turecka. V súčasnosti tu žije podľa oficiálnych údajov viac ako 2,5 milióna Turkov, z toho asi 850.000 v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.
Onur Dülger si - na rozdiel od svojej nemeckej manželky - návrat do Turecka už nevie predstaviť. V Nemecku žije jeho syn, má tu svoj dom. "Podieľali sme sa na vzostupe nemeckej ekonomiky," hovorí Dülger hrdo. Keď v lete cestuje do Turecka, býva v hoteli ako turista - a jeho krajania ho neraz považujú za Taliana.
