Divadelný ústav, Bratislava 2001
Semiš a chróm, neha a brutalita, vášeň a chlad, šepoty a výkriky, hľadanie a kšefty… Čičvák, Ferancová, Gombár, Lavrík a mnohí ďalší. Mladé slovenské divadlo, o ktorom sa tvrdilo, že neexistuje, sa v zborníku prezentuje formou rozhovorov, štúdií a fotografií od činohry cez operu a bábkové divadlo až po tanec. Chcete robiť divadlo, a nemáte peniaze? V sprievodcovi nájdete aj vyčerpávajúci prehľad vhodných neštátnych finančných zdrojov. Vekový priemer prispievateľov je okolo 28 rokov.
Kol. autorov: Poklady sveta 2
Ikar, Bratislava 2001
Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO pokračujú druhým zväzkom, ktorý okrem iného prináša také skvosty ako: Národný park Serengeti, Historické jadro Florencie, Tádž Mahál, Yosemitský národný park či Vatikánsky mestský štít. Pravda, vyše dvesto strán výpravnej publikácie so všetkým, čo má kvalitný sprievodca obsahovať, prináša ešte oveľa viac.
Jakub Hučín: Hovory o psychoterapii
Portál, Praha 2001
Kniha rozhovorov s niekoľkými významnými českými psychoterapeutmi poukazuje na súčasný stav tohto odvetvia medicíny a plasticky vykresľuje životné príbehy i skúsenosti, s ktorými sa stretnú ľudia tejto profesie.
Egon Bondy: 677
Zvláštní vydání, Brno 2001
Táto príležitostná próza vznikla počas niekoľkých vianočných dní na fare československej cirkvi ako „oddychovka“. Podľa slov autora sú až na dve výnimky všetky postavy skutočné, a tak súčasníkom poskytovala roky dobrú zábavu. Reálny je i rad drobných detailov i rozvinutejších epizód, ako bola napríklad stavba pyramídy z dlažobných kociek v Nerudovke. Okrem niekoľkých samizdatových a exilových vydaní doteraz v tejto ucelenej forme text knižne nevyšiel, jedna z jeho kapitol vyšla v bratislavskom Fragmente K v roku 1991.
Iľja Iľf, Jevgenij Petrov: Dvanásť stoličiek
Vydavateľstvo Európa, L.C.A. Group, Bratislava 2001, preložil Ján Ferenčík
Lenin a Stalin by boli šokovaní, aký akčný a humorom nabitý príbeh sa môže odohrávať v boľševickej realite vytvorenej ich zločineckými mozgami, píše sa na prebale slávnej knihy, ktorá bola vo svete osemkrát sfilmovaná a viackrát dramatizovaná pre divadelné scény. A nemenej legendárny Vladimir Nabokov k tomu pridáva: „Iľf a Petrov usúdili, že keď urobia hrdinom podvodníka, nijaké jeho dobrodružstvá nemôžu byť podrobené politickej kritike, pretože hocijaká osoba stojaca mimo sovietskej spoločnosti nemôže byť obvinená z toho, že nie je dosť dobrým komunistom. Takto sa autorom podarilo vytvoriť dielo absolútne prvotriednej kvality.“
Vincent Šikula: Udri pastiera
Slovenský spisovateľ, Bratislava 2001
Náboženská tematika bola Šikulovi blízka vždy. Vo svojej poslednej próze o gréckokatolíckom biskupovi Pavlovi Gojdičovi sa však na ňu sústredil naplno. Keďže ide o fiktívnu prózu, autor postavy dotváral podľa svojich predstáv, a potom už nejde o politickú pravdu, ale o podoby zla, ktoré ničia ľudskosť. Pri práci nad touto prózou spisovateľ v júni tohto roku náhle zomrel, z jeho projektu však zostal fragment natoľko presiaknutý autorovým cítením sveta, že ho možno vnímať ako sugestívne rozjímanie o živote a smrti.
