sily, vyrobiť vizitky, tlačivá a pečiatky.
Väčšina týchto úkonov súvisí s hospodárením s majetkom vyšších územných celkov a štátni úradníci ich teda nemôžu vybavovať v predstihu bez poverenia zvolených poslancov či predsedov samosprávnych krajov. Pretože druhé kolo volieb predsedov bude až 15. decembra, času na organizačné zabezpečenie chodu regionálnych samospráv bude veľmi málo.
Väčšie investície sa podľa zákona musia zabezpečiť verejným obstarávaním. To zvyšuje transparentnosť, prináša výhodnejšie ceny, ale zaberie dosť času. Regionálne parlamenty teda začnú fungovať v provizórnych podmienkach.
Na ministerstve vnútra je za to, aby župan mal kam prísť do práce, zodpovedný Jozef Liška: „Štát je povinný vytvoriť podmienky, aby sa samosprávy mohli ujať funkcií. Aby si mal kde sadnúť predseda, zísť sa poslanci a umiestniť základný aparát samosprávneho kraja, ktorý sa od 2. januára začne postupne vytvárať. Krajské úrady majú pripraviť návrh jeho umiestnenia. Bude sa to budovať postupne s prichádzajúcimi kompetenciami,“ hovorí Liška.
Hodnotiť, čo majú úrady pre samosprávy už pripravené, by sa malo tento týždeň.
Personálne obsadenie samosprávneho aparátu zostane na županovi. Krajské úrady mu však hneď po voľbách ponúknu určité služby - vrátane auta s vodičom. Môže ísť aj o finančnú výpomoc. Obdobie, keď samosprávy budú fungovať v provizóriu, sa dá odhadnúť na týždne: „Určite to nebudú mesiace,“ hovorí Liška.
Definitívne priestory budú závisieť od predsedu, prípadne poslancov zastupiteľstva. Rozhodnú, či sa uspokoja s riešením, ktoré ponúkne štát, alebo si budú riešiť situáciu v rámci svojich možností. V prípade dovybavenia nábytkom a výpočtovou technikou a autami budú mať krajské samosprávy jednoduchšiu situáciu - podľa Lišku štát na tento účel vvyčlenil prostriedky vo výške niekoľko sto miliónov korún: „Niečo je dokonca pripravené už na tento rok.“
