STARÉ HORY – Nepriaznivé poveternostné podmienky a nedostatok potravy počas zimy riešia niektoré zvieratá zimným spánkom. Počas neho, uložené vo vhodnom brlohu či v hniezde, upadajú do stavu akejsi strnulosti. Ich telesná teplota sa zníži a všetky dôležité fyziologické pochody v organizme sa utlmia na minimum. Ak však telesná teplota klesne k hranici, pod ktorou by zviera uhynulo, jeho organizmus sa aktivuje a zviera sa prebudí.
Najmenej výraznou formou zimného spánku je podľa pracovníka starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Miroslava Sanigu takzvaný fakultatívny spánok. Charakteristický je pre medveďa hnedého a jazveca lesného. Pri ňom upadajú do stavu čiastočnej strnulosti, keď sa čiastočne zníži ich telesná teplota aj fyziologické pochody. Pre netopiere, ale i chrčka poľného je typický skutočný zimný spánok, ale z času na čas prerušovaný.
Skutočným neprerušovaným zimným spánkom, počas ktorého sa telesná teplota zvierat zníži na jeden až dva stupne Celzia, spia svište vrchovské, sysle, ježe, plchy a niektoré druhy netopierov. Podivuhodným fenoménom súvisiacim so zimným spánkom zvierat je odolnosť proti rôznym infekčným chorobám. Ich organizmus totiž v stave letargie vo zvýšenej miere produkuje obranné látky.
Energiu potrebnú na udržiavanie životných pochodov počas zimného spánku získava organizmus zvierat zo zásob, ktoré si vo forme podkožného tuku naakumuloval v lete a na jeseň. Zvieratá počas spánku zaujímajú polohu s relatívne najmenším povrchom tela, čím minimalizujú výdaj teploty i spotrebu zásobných látok. Plchy sa schúlia do klbka a „zabalia“ sa do huňatého chvosta, niektoré netopiere zase do lietacích blán.
Vtáky, ktorých organizmus má vysokú látkovú výmenu, si nemôžu dovoliť prespávať štyri až šesť mesiacov, ako to robia niektoré cicavce. Králiček zlatohlavý s hmotnosťou len päť gramov je najmenším a najľahším vtáčikom v Európe a vydrží bez potravy len asi hodinu. Niektoré operence sa však počas zimy dostávajú do stavu, keď sa im zníži telesná teplota i krvný tlak a spomalia metabolické pochody. Počas zimných nocí sa napríklad niektorým sýkorkám zníži teplota na 5 až 10 stupňov Celzia, pričom počas spánku sa „zabalia“ do našuchoreného peria podobne ako plchy do chvosta. (tasr)
