Desiaty pašiový sprievod zorganizovalo včera kumenické spoločenstvo cirkví v Košiciach. V pozadí je Chrám reformovanej kresťanskej cirkvi v Košiciach. FOTO TASR - MILAN KAPUSTA
"Je to najväčší a najdôležitejší kresťanský sviatok. Pred desiatimi rokmi sme zorganizovali prvé stretnutie, v rámci ktorého putujeme medzi jednotlivými chrámami, spoločne sa modlíme a rozjímame. Účasť veriacich na jubilejnom desiatom sprievode svedčí o tom, že Košičania sa spoločne hlásia k Ježišovi Kristovi, že vyznávajú spoločné hodnoty, že Ježiš Kristus, jeho utrpenie a smrť neboli márne, ale že ľudí spájajú, zbližujú, vedú ich k tolerancii a k vzájomnej úcte," povedal hovorca Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností v Košiciach, evanjelický farár Dušan Havrila.
Asi tisíc Košičanov včera putovalo od Jakabovho paláca ku kostolu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, reformovanej cirkvi, k modlitebni cirkvi bratskej, k chrámu pravoslávnej a katedrále gréckokatolíckej cirkvi. Poslednou zastávkou bol Dóm svätej Alžbety, katedrála rímskokatolíckej cirkvi.
V predvečer Veľkého piatka bola v Košiciach premiéra filmu Umučenie Krista. "Umučenie Krista je vynikajúce dielo, ktoré pomáha vojsť do vnútra Kristovho utrpenia, ktoré nemá len vonkajšiu, fyzickú stránku, ale predovšetkým zmyslovú. To, čo trápi aj nás, ľudí žijúcich v tejto spoločnosti, sú predovšetkým nemorálnosti, zlo, teror hriechu. Zaň platí nevinný Ježiš, platí za nás, aby my sme sa od hriechu oslobodili. Oslobodiť sa od hriechu znamená žiť v porozumení," podelil sa o svoje dojmy dekan Teologickej fakulty v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku Anton Konečný.
Hlavnou myšlienkou tohtoročného 10. pašiového ekumenického sprievodu bol citát z listu svätého Pavla Korinťanom: "Cesta s Kristom je cestou darov."
"Ekumenickosť dnes nadobúda okrem konfesionálneho významu aj medziľudský rozmer. Zbližuje nielen veriacich, ale všetkých ľudí dobrej vôle. Jej zmyslom je riadiť sa zlatým pravidlom: Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im, čo nechcete, aby robili vám, nerobte ani vy im. Ekumenizmus nie je len formou zbližovania kresťanov. Je to model zbližovania ľudí," povedal dekan Konečný.
Oslava jari súvisí s obetovaním zvierat
Veľkonočné zvyky majú korene v pohanskom období. Spájajú sa predovšetkým s oslavou jari a jarnými rituálmi, ktoré mali zabezpečiť úrodu, plodnosť zeme, teplo a vlahu. Ich stopy v zemi nachádzajú archeológovia.
"S jarnými sviatkami sú spojené obety mladých zvierat. V jednom z posledných výskumov na Svätoplukovom námestí v Nitre sme našli kostru jahniatka. Bola uložená v zásobnicovej jame z bronzovej doby, s veľkou pravdepodobnosťou ako obeť novému životu. Aj staršie písomné pramene potvrdzujú, že ľudia obetovali zvieratá na sklonku zimy, keď už nemali čo dať do úst. Chceli, aby prišla jar, s ňou teplo a nové rastliny," povedal Matej Ruttkay, vedecký tajomník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Prvým jarným jedlom nebol vždy baránok. Slovania jedli ovce i kozy, mladé zvieratá nekonzumovali, ale obetovali. Veľkonočný nález pripomína ozdobené duté hlinené vajíčko, ktoré vnútri hrká ako hrkálka. Našlo sa v polovici 11. storočia pri výskume Kostola svätého Michala v Nitre - Dražovciach. Aj keď sa mu prisudzuje názov hrkálka, súvisí s oslavou jari a nového života. Vajíčka boli súčasťou aj stredovekých hrobov, už nie duté, ale plné.
Archeológovia vedia k Veľkej noci jednoznačne priradiť nálezy kachlíc z 15. a 16. storočia s motívom krížovej cesty. Zem ich vydala najčastejšie v banských mestách, hradoch a kláštoroch. Výjavy ukrižovania, poslednej večere a zmŕtvychvstania sa zachovali povedzme na pozostatkoch kachľovej pece v objekte zaniknutého hradu v Topoľčiankach. (bej)
