Po návrate z prechádzky treba psa skontrolovať, či nemá na tele uchytené kliešte. FOTO - ARCHÍV
Už v druhej polovici marca sa veterinárni lekári v zemplínskom regióne stretávali s nezvyčajne vysokým výskytom kliešťov. Do michalovskej veterinárnej nemocnice denne privádzali majitelia svojich štvornohých priateľov - psíkov s množstvom kliešťov. Pri niektorých zvieratách sa prejavili príznaky babeziózy, ochorenia, ktoré spôsobuje krvný parazit babézia. Jeho prenášačom sú kliešte.
"Tento stav má stúpajúcu tendenciu už počas posledných ôsmich rokov. Epizootológovia síce dávajú správne na prvé miesto vírusové ochorenie - kliešťovú encefalitídu, ale zdá sa, že nadišiel čas, aby venovali väčšiu pozornosť aj borelióze a babezióze. Mám podozrenie, že najmä babezióza spôsobuje v posledných rokoch veľké straty na srnčej a zajačej zveri v regióne. Môže však ohroziť aj loveckého psa či domáceho psa a jeho majiteľa," hovorí veterinárny lekár Gabriel Dudáš.
Babezióza je prvokové ochorenie a napadá červené krvinky cicavcov. Parazita môže prenášať pes slinami a ľahko môže napadnúť aj človeka. Najviac ohrozené sú ušľachtilé psy, ktoré žijú v domácnosti, v rodine. Ich imunita je slabšia ako pri psoch žijúcich voľne na dvore. V počiatočnej fáze sa babezióza prejavuje malátnosťou psa a jeho slabšou výkonnosťou. Neskôr sa pridruží málokrvnosť a ak zviera nedostane novú krv a lieky, môže uhynúť.
Veľký výskyt kliešťov v zemplínskom regióne v období, keď bolo pod Vihorlatom ešte vyše metra snehu a nočné teploty boli stále pod nulou, je pre odborníkov záhadný. Celkovú situáciu mohla spôsobiť silne zredukovaná intenzita poľnohospodárskej výroby, ale môže byť aj výsledkom globálnych zmien v ovzduší, ktoré postihuje všetky kontinenty.
Pravdou je aj to, že na zemplínskych poliach sa používa menej hnojív a chemických postrekov ako v minulosti, čo zvyšuje životaschopnosť kliešťov. Kým v rámci Slovenska sa na hektár poľnohospodárskej pôdy aplikuje v priemere vyše 50 kilogramov výživných látok a chémie, v zemplínskom regióne je to 22 kg. Príčin môže byť aj viac.
Za určitých okolností môže na nákazu kliešťom ochorieť aj hovädzí dobytok. Podľa odborníkov boli posledné prípady ochorenia na pyroplazmózu, ktorú môžu prenášať kliešte, zaznamenané pred dvadsiatimi rokmi. Dnes sa táto choroba vyskytuje ojedinele, ale parazit je ten istý - kliešť. Dostupné zahraničné lieky sú však na pyroplazmózu málo účinné a najmä drahé. Toto ochorenie hovädzieho dobytka môže v podmienkach Zemplína eliminovať menší stav chovov a nižšia intenzita živočíšnej výroby v poľnohospodárskych podnikoch.
"Vzhľadom na súčasnú situáciu by mali humánni lekári okrem kliešťovej encefalitídy venovať väčšiu pozornosť aj babezióze a borelióze a upozorňovať pacientov na riziko ochorenia na tieto choroby. Najúčinnejšou prevenciou je dostatočná ochrana celého tela pri vstupe do lesného porastu. Po návrate z lesa, dnes to už platí aj na mestské a prímestské parky, treba dôkladne skontrolovať celé telo, najmä mäkké časti. To isté platí aj o psoch. Zanedbanie týchto zásad môže mať veľké následky pre život človeka i psa. Pri najmenších príznakoch, ako je malátnosť či nechutenstvo, treba okamžite navštíviť lekára," hovorí veterinár Gabriel Dudáš.
ŠTEFAN VARŠANÍK
