Neskoré jarné mrazy sú v našich podmienkach pomerne časté. Ich hospodárska škodlivosť závisí nielen od hĺbky poklesu teploty a dĺžky pôsobenia, ale aj od polohy pozemku a vlastností botanických druhov, najmä termínu nástupu vegetácie a pokročilosti vývoja. Pri ovocných drevinách sú najcitlivejšie kvety a malé plôdiky bezprostredne po opadnutí okvetia. Môže ich poškodiť už teplota 0,5 až 2,5 stupňa.
Pretože mandle, marhule, čerešne a broskyne kvitnú najskôr, ich úrody ničia neskoré mrazy najčastejšie. Zo zeleniny sú najcitlivejšie teplomilné druhy. Šok môžu utrpieť už pri teplote nad bodom mrazu (slabá zimovzdornosť). Neskoré jarné mrazy bývajú radiačné (vyvolané vyžiarením tepla z povrchu pôdy zvlášť pri jasnej nočnej oblohe) alebo advekčné (spôsobuje ich prílev mrazivého vzduchu zo severných oblastí).
Ochrana proti neskorým jarným mrazom môže byť dlhodobá alebo akútna. Najefektívnejšie je spájať obe formy.
Do prvej skupiny patria technicko-organizačné opatrenia, napríklad výsadba vytrvalých a iných kultúr na vyvýšené stanovištia a polohy, kde nehrozí prúdenie a "usadanie" ťažšieho mrazivého vzduchu. Významný je tiež výber mrazuvzdornejších druhov a odrôd. Pri citlivejších plodinách je dôležitý neskorší termín výsevu a výsadby (fazuľa, sója, uhorky, paradajky, paprika, baklažán) tak, aby ich mrazy neohrozili. K technickým opatreniam patrí vybudovanie protimrazovej závlahy, skleníkov a fóliovníkov, ale aj fyziologicky zdôvodnená agrotechnika. Zistilo sa, že zdravé rastliny s priaznivým fyziologickým stavom majú vyššiu mrazuvzdornosť. Platí to aj pre ovocné dreviny a vinič hroznorodý. Treba preto urobiť všetko, čo zamedzí ich výraznejšiemu vyčerpaniu a oslabeniu. Ide o zdôvodnený rez, výživu, závlahu, ochranu a reguláciu rodivosti a rastu.
Do akútnej protimrazovej ochrany patria aj opatrenia vykonávané pred hlásenými neskorými mrazmi. Včas treba uzavrieť vetranie skleníkov a fóliovníkov, zakryť pareniská, prípadne aj pareniskové okná. V sadoch pôdu nenastielame a nakyprené pracovné uličky zavalcujeme, pretože stužená vlhká pôda nahromadí viac tepla, ktoré pri mrazoch uvoľňuje, a tak otepľuje vrstvu vzduchu v korunách stromov. Významným opatrením je zakrývanie rastlín pásmi fólie alebo plachtami (napríklad kvitnúce jahody). Účinnosť zlepší aj prihrnutie okrajov pôdou. Vzídené zemiaky ochráni opatrné prihrnutie. Citlivé priesady zeleniny zachránia veľké poháre zatlačené hrdlom do pôdy. Účinné je tiež zakrytie kríkov ľahkými konštrukciami, ktoré potiahneme dvojitou fóliou. Ich spodné rámy prihrnieme pôdou.
V ovocných sadoch je najúčinnejším opatrením protimrazové zadažďovanie, ktoré pomôže až do - 7 stupňov. Potrebná hodinová dávka na štvorcový meter podľa hĺbky poklesu teploty vzduchu a sily vetra je 3 milimetre pri -4 stupňoch, do 5 až 6 milimetrov pri -6 stupňov. So zadažďovaním treba začať už pred poklesom teploty vzduchu na bod mrazu. Nesmie sa prerušiť, povrch konárov musí byť stále mokrý. Môže sa ukončiť až pri oteplení na 1 až 2 stupne a roztopení všetkého ľadu na konároch. Kedysi sa odporúčalo zadymovať. Tento spôsob však znečisťuje ovzdušie a je účinný len pri bezvetrí a vytvorení súvislej vrstvy hustého dymu, ktorá zabraňuje úniku tepla vyžarovaného pôdou. Účinnejšie je vykurovanie sadu v pásme korún spaľovaním rôzneho materiálu.
Ing. ŠTEFAN NITRANSKÝ, CSc.
