Ak si v Japonsku zmyslíte o tretej v noci, že potrebujete prekopírovať nejaké dokumenty, diplomovú prácu, čokoľvek, nie je to problém. Máme sieť "príručných obchodov", ktoré sa podobajú na tie slovenské pri benzínových čerpadlách, ale okrem zmiešaného tovaru, jedla a nápojov tam môžete aj kopírovať, faxovať, vyberať peniaze z bankomatu, rezervovať vstupenky na koncert a podobne. To iba na okraj, lebo aj v Bratislave som už objavil jeden obchod, kde sa dá kopírovať prakticky non-stop, a môžem si kopírovať sám.
Z domu som trochu rozmaznaný dobrým servisom vychádzajúcim zákazníkovi v ústrety, a tak sa mi zdá slovenský systém kopírovania na niektorých miestach nepohodlný. Idem do fotoslužby, najprv musím ukázať obsluhujúcemu, čo chcem vlastne kopírovať. Potom mi to vezme z ruky a kopíruje namiesto mňa. Niekedy je tam iba jeden obsluhujúci, a tak sa začne vytvárať dlhý rad ľudí s knihami, listinami, zošitmi, akoby čakali na prídel. Rád teda chodím do jednej fotoslužby, kde je dovolené zákazníkovi kopírovať si individuálne. Chodím tam pravidelne, už ma z videnia poznajú. Minule ma však zaskočili. Obsluhujúci si odo mňa po prvý raz vypýtal stokorunovú zálohu. Na ďalší raz som mal pri sebe iba 20-korunovú, 50-korunovú a 1000-korunovú bankovku. Povedal, že 70 korún nie je dosť, a tak som musel za tri stránky zložiť zálohu 1000 korún. Nikdy predtým si nikto iný z tamojšieho personálu odo mňa zálohu nepýtal. Neviem, či ten pán berie zálohy aj od iných zákazníkov, ale ak áno, ako si pamätá, kto mu koľko dal? Niekedy je obchod plný ľudí. Chápem, že zálohami sa chcú chrániť proti nečestným praktikám. Ak však obsluhujúci nedôveruje mne, ako mám dôverovať ja jemu? Nedostal som od neho žiaden doklad o zložení zálohy. Chodím do tej fotoslužby ako domov. S dôverou. Chodím tam každý týždeň kopírovať zhruba za osem korún tak dve-tri stránky pre môjho žiaka, ktorého učím japončinu. Som Japonec, a je to japonská značka. Iste, nemám to napísané na čele, a neočakávam ani žiadne výnimky, ale chápete, ako hlboko sa ma dotýka, že mi v tom obchode nedôverujú?
Istý pán Jošida, ktorý svojho času vybudoval v Japonsku Laboratórium na presné optické zariadenia (fotoaparáty) a na ktorého základoch sa od roku 1937 rozvíja firma, bol zástancom budhistickej viery. Podľa budhistickej bohyne milosrdenstva vytvoril pre svoje prvé fotoaparáty aj názov, z ktorého vznikla dnešná obchodná značka. Toľko história, z ktorej si firma v Japonsku naozaj drží povesť kvalitnej značky a ohľaduplnej služby zákazníkom. Som jej používateľom a fanúšikom. V Japonsku ma nikdy nesklamala. Preto vás prosím, buďte i vy milosrdní, nechcite odo mňa nabudúce za osemkorunovú fotoslužbu tisíckorunovú zálohu.
MASAHIKO
