Vzdialenosti, ktoré dnes musia kupači a šibači zvládnuť, sú zvyčajne väčšie ako kedysi na dedine, preto sa často presúvajú autami a treba vyžrebovať, kto sa obetuje ako nepijúci veľkonočný vodič.

Veľká noc je pohyblivým sviatkom, jej dátum závisí od lunárneho cyklu, je vždy po prvom jarnom splne Mesiaca.

Tradičnými motívmi sviatku sú očista (obradné omývanie ľudí a zvierat, zametanie, oblievanie a šibačka), prosperita (zabezpečenie kontinuity života a odháňanie zla) a uctievanie mŕtvych (prinášanie a konzumácia jedál na hroboch).

Na našom území sa v posledný z veľkonočných sviatkov - pondelok - stretli dve tradície, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zdravie a prosperitu. Podľa západnej tradície tomu malo pomôcť šibanie prútikmi, vo východnej Európe sa uprednostňovalo polievanie vodou. Želanie zdravia a šťastia sa odmeňovalo pohostením a vajíčkami - symbolom plodnosti a úrodnosti. Podľa iných zdrojov tieto zvyky podporovali nepriatelia kresťanstva, aby potláčali šírenie zvestí o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Vojaci vraj rozháňali klebetiace hlúčiky ľudí, medzi ktorými boli najmä ženy, korbáčmi a vodou.

Aké veľkonočné zvyky dodržiavajú známi ľudia? Aký vzťah majú k týmto sviatkom? Ako si spomínajú na Veľkú noc v detstve?

Jožo Pročko, humorista: Vždy som sa tešil, lebo sme zarobili korunky

"U nás v Haliči bola vždy len polievačka. Nešibali sme. Najprv voda a potom parfém. Vždy som sa ako zédéškár tešil, lebo sme zarobili korunky. Keď som bol deviatak, boli sme asi šiesti obliať jedno dievča a jej veľmi peknú maminu. Tie, keď zbadali prichádzajúcu tlupu, skryli sa. Ich malý syn bol neuveriteľný zlomyseľník a povedal, že sestra sa skryla do záchoda na dvore, na klasickú latrínu. Priplichtili sme sa ku dverám a chceli sme ich potichu otvoriť. Jasné, že boli znútra zarigľované. Tak sme si posunkami naznačovali, čo a ako.

Viete si predstaviť, ako sme pochopili jeden druhého. Kamarát skríkol teraz a vrhli sme sa na záchod. Len sme zle odhadli pozície a podarilo sa nám ho prevrátiť smerom dozadu. Rýchlo sme ho postavili do pôvodnej polohy, ale tušil som, a zároveň aj počul, že obsah zariadenia sa určite mieša s krásou našej obete.

Len som sa modlil, aby sme jej neublížili. Na naše prekvapenie sa jej nič nestalo. A ani nemohlo. Zrazu len vidíme, že ona, koťuha, sa vyškiera z okna a vedľa nej sa zubil jej malý komplic. Úľava, že sa nikomu nič nestalo, však trvala len kratučko. Vzápätí sa s obrovským revom otvorili dvere na latríne a s nohavicami na kolenách nás pohľadom vraždil jej otec. Urobil aj prudký výpad, ale keďže mal nohavice pod kolenami, natiahol sa nám pri nohách aký dlhý, taký široký. Celou cestou, čo som odtiaľ utekal, som mal pred očami jeho chrbát, lepšie povedané tú hmotu, čo na ňom mal. Dlho, predlho sme sa mu vyhýbali. A keď vám niekto povie, že čas všetko vylieči, nie je to pravda. Dodnes nás nenávidí. Musím však povedať, že domáca pani nás má veľmi rada. Manžel po špeciálnej oblievačke skoro rok 'nepáchol' do krčmy."

Fero Guldan, výtvarník: V každom dome nás ponúkli iným alkoholom

"Nedeľná hostina po Vzkriesení bola vždy úľavou po pôste, no proti Veľkonočnému pondelku to nebolo nič. Ľudová tradícia, zrejme staroslovanská, bola jedným pohanským ťahom do bezvedomia. Vypolievať bolo treba všetky spolužiačky - na Molnoši, na Barákoch, na Kajsi, na Kyneku. V každom dome nás ponúkli iným alkoholom, z čoho najhumánnejšie bolo víno. V akcii boli griotky, domáca whisky, vaječný likér, orechový likér, slivovica, malinovica, rôzny gajst s esenciami od výmyslu sveta, pivo aj ríbezlák. K tomu každá gazdinka navypekala, aby v hanbe nezostala: pusinky, rolády, špice, torty - všade iné cukrovo. Nápor na žalúdok zvládali mladiství polievači ťažšie. Najprv označkovali priekopy, neskôr už aj dvory, potom obývačky, a nakoniec aj spálne, kam ich chichotajúce sa devy naukladali.

Pre kresťanov je Ježiš baránkom, obetovaným pre spásu všetkých ľudí, a Veľká noc predstavuje vyslobodenie človeka zo smrti k životu s Bohom. Veľkonočné bohoslužby pripomínajú Ježišove posledné dni: Zelený štvrtok, posledné jedlo s učeníkmi a ustanovenie eucharistie, Veľký piatok ukrižovanie, Ježišovu smrť a uloženie do hrobu a Vzkriesenie v noci z Bielej soboty na nedeľu. Pre mňa je veľmi povznášajúca spomienka na Zelený štvrtok, keď veľkonočná atmosféra hustne. Deduško František ma brával vtedy do nitrianskej katedrály na hrade. A tam sa zaradil medzi ďalších mužov, ktorých bolo dokopy dvanásť ako apoštolov, aby im otec biskup poumýval nohy."

Eva Černá, poslankyňa NR SR: Náš tatino sa s nami nemaznal

"Z detstva si spomínam hlavne na to, že naša mama bola na každé sviatky ráno nahnevaná. Náš tatino sa s nami totiž naozaj nemaznal. Ráno si nabral do pohára dve až štyri deci poriadne studenej vody a vždy sa mu podarilo vystihnúť moment, keď sme ešte obidve spali. Aj keď som tento akt nejako zvlášť neobľubovala, brala som ho tolerantnejšie ako mama, ktorú to vždy vytočilo a vyčítala otcovi, že jej neumožnil vybrať si stupeň teploty vody a veľkosť pohára. Keďže som vyrastala na východe, kde to býva dosť divoké, automaticky som mala obavu z toho, či ma niekto až príliš nevybičuje a nehodí do príliš studenej vane. Občas sa to naozaj 'pošťastilo', najmä keď sme už dorástli do puberty.

Dnes mám však tieto sviatky mimoriadne rada. Môj manžel je pri veľkonočnom obrade citlivý a decentne to robia aj všetci moji švagrovia. Keď im otvorím, vedia, že ma nemajú pri dverách dobiť, iba jemne pokrstiť korbáčom a trochou vlažnej vody, prípadne voňavkou.

Za posledné roky si Veľkú noc mimoriadne užívame s malou Lindou. To, ako ona očakáva šibačov, je pre nás úžasný zážitok. Pre jej radosť som minulý rok pustila dnu naozaj každého, kto sa oprel o náš zvonček. Tento rok s prípravami trochu meškám, ale veľmi sa teším. Budeme doma, opäť všetkým otvoríme dvere, rozmeníme peniažky, nakúpime čokoládky a všetko, čo k tomu patrí. A, samozrejme, urobíme syrek. Ten šľahaný z mlieka a vajíčok. Ja doňho dávam aj mladú zelenú cibuľku a pokrájanú šunku. Vyzerá krásne a pri slávnostnom stole vždy padne za obeť ako prvý."

Boris Farkaš, herec: Nikdy som nemal dobrý pocit z toho, že muži trápili ženy proti ich vôli

"Myslím, že Veľká noc by sa mohla sláviť tak, ako to robil Julo Satinský. Keď ešte žil, každý rok na Veľkú noc robil nádhernú akciu. Hoci ešte nemal deti, už niekoľko dní pred vypuknutím sviatkov pripravoval všelijaké vajíčka, potom sa v pondelok prvým ranným trolejbusom vyviezol na Kolibu alebo na Železnú studničku a ukrýval ich v lese. A všetky herecké deti, ktoré tam prišli, ich potom v lese hľadali. Samozrejme, v sprievode rodičov, ktorí tam s nimi prišli, a tiež trolejbusom, lebo tam sa podávalo aj čosi na pitie. Všetci sme z toho mali veľkú radosť.

Inak veľkonočné sviatky veľmi neuznávam. Nikdy som nemal dobrý pocit z toho, že muži trápili ženy proti ich vôli vodnými masakrami. Bral by som to ako srandu, keby z toho mali plezír aj ženy, ale keď som videl, že často aj plakali, tak som sa k tomu začal stavať skôr negatívne.

Pochádzam z východu, a tam to bolo niekedy aj tvrdšie. Kým išlo o návštevy a solídne okúpanie, to bolo v poriadku. Ale keď bolo vonku zopár stupňov, v potoku ľadová voda a v nej mrznúce ženy, tak to je príliš. Nepozeráte správy? Každý rok to ukazujú. Pamätám si, že moja mama sa na Veľkonočný pondelok niekoľkokrát prezliekala a vôbec z toho nebola šťastná. Raz ju opití kúpači tak dotĺkli vedrom, že si to odniesla ruka.

Keď som bol malý, nemal som s tým až taký problém. Bolo to celkom fajn, ale len v našom dome - v hereckom činžiaku. Nikdy som si však veľa nevyšibal, hoci aj u nás bývalo motiváciou dostať za šibanie peniaze. Každý dostal korunu-dve a hotovo. Neskôr, keď chlapci z baraku vyrástli, ťahali dievčatá von na ulicu. Toho som sa už nezúčastňoval.

Dnes chodíme s rodinou na chalupu. Ja si to tam v pokoji užijem a moje ženy, teda dcéra s manželkou, v pondelok väčšinou odchádzajú domov. Na dedine je to predsa len nebezpečnejšie ako v meste, hoci, musím povedať, že tancujúci sprievod, ktorý tam každý rok býva, je pekný. Tí nebijú.

Keď som sa rozprával s ľuďmi o tom, ako sa to deje v západnom svete, všetci sa čudovali, ako je to na Slovensku. Veľká noc sa síce viaže ku kresťanskému sviatku, ale nevie sa, prečo sa stalo tradíciou oblievať ženy, že to robili rímski vojaci. Mladým by sa to malo vysvetliť."

Marián Geišberg, herec: Keď sviatky uderia, ťaháme na Kysuce

"Pre mňa Veľká noc nebola nikdy veľmi zaujímavá. Ani neviem, ako tieto sviatky prebiehajú v mojom okolí. Zrejme tak, že sa chlapi napijú, chodia polievať a korbáčovať. Žiaľ, z detstva si pamätám iba to, že sa všade nalieval taký ten vaječný koňak. Ako malý chlapec som nešibal. Keď som bol trochu väčší, tiež som nechodil šibať, lebo som sa začal hanbiť. No a keď som ešte trochu podrástol, už sa mi to vôbec nezdalo vhodné. Dokonca to nebola pre mňa ani príležitosť baliť frajerky. Ani naši synovia nikdy nechodili šibať. My sme s nimi na tých pár dní vždy chodili len do prírody. Tam sme vítali jar. Keď sviatky uderia, ťaháme na Kysuce, tam v horách je pokoj."

Peter Lipa, spevák: U nás sa nešibalo, ale "polivalo"

"Pochádzam z Prešova, a tam sa vždy veľkonočné zvyky dodržiavali. Ibaže u nás sa nešibalo, ale 'polivalo'. Pretože v našej rodine som bol sám muž - mal som sestru a mamu, vždy som ich výdatne popolieval, ale nepozabúdal som ani na tetky a kamarátky. Zvyk polievať sa u nás udržal aj v čase, keď som už chodil na vysokú školu. Tešil som sa domov, ako spolu s kamarátmi s vedrami vody popolievame priateľky, bývalé spolužiačky a susedky. Ak nebolo vedro, neraz pomohla aj sprcha. V jednom dome sme však devuchu takmer ohrozili na živote, pretože na batérii mali horúcu a studenú vodu označenú opačne. Dievča sme skoro obarili, no našťastie, sme sa rýchlo zbadali.

Tu v Bratislave moji synovia, tí ktorí sú dnes už veľkí, chodievali kedysi skôr šibať ako polievať, a dnes sa o Veľkonočný pondelok zaujíma iba môj najmladší, sedemročný Paľko. Pred Veľkou nocou pravidelne chodievame do prírody narezať vrbinu a pletieme korbáče. Nie sú síce také krásne, ako z obchodu, ale vyrobené vlastnoručne, a preto majú väčšiu hodnotu. Tento rok namiesto šibačky pôjdeme celá rodina na výlet."

Štefan Skrúcaný, herec, moderátor: Som v úlohe veľkonočného šoféra

"Vyrastal som v bytovke, kde sme boli partia kamarátov, ktorá sa na Veľkú noc vybrala 'zarábať' peniaze. Samozrejme, že sme dievčatá dobre vypolievali, ale vždy to bolo v norme, nepraktizovali sme žiadne prehnané polievačky alebo šibačky. Páčilo sa mi, že mladí ľudia v tej dobe zvládali tieto sviatky sami, pretože v súčasnosti je to tak, že otcovia sa na Veľkú noc stanú vodičmi svojich detí a rozvážajú ich po známych a rodinách. A takto si to zariadili aj moje deti. Na Veľkú noc som otec - spoľahlivý šofér. Ale keďže môj starší syn ide do puberty, je mu Veľká noc už oveľa trápnejšia ako mne.

Doteraz som veľkonočné sviatky trávil vždy doma, s rodinou a v úlohe šoféra, teraz však budem sviatkovať mimo republiky."

Monika Beňová, poslankyňa NR SR: Spolužiak ma naháňal po schodoch v činžiaku

"Ako dievča som Veľkú noc trávila najmä vďaka bratrancom a spolužiakom väčšinou vo vani. Okrem studenej sprchy nechýbali ani 'skvelé parfémy', ktorých zápach som napriek enormnému úsiliu dokázala odstrániť až po niekoľkých týždňoch. Jeden kamarát bol trochu čudný, lebo vždy chcel, aby som pred ním utekala, že on ma bude so šibákom naháňať. Lenže v dvojizbovom byte to bol problém, a tak ma nútil utekať dolu a hore po schodoch v činžiaku, kde sme bývali na štvrtom poschodí. Trvalo to až po siedmu triedu ZDŠ, keď som sa vzbúrila a povedala mu, nech sa prebehne sám, že ja ho počkám doma. Odvtedy, našťastie, prestal chodiť.

Spomínam si aj na veľkonočné prípravy. S mamou sme vždy farbili vajíčka a kupovali aj čokoládové. Samozrejme, nesmela chýbať nejaká koruna. O čo starší šibač, o to vyššia suma. Dôležitou súčasťou odmeny boli okrem kraslíc a peňazí aj stužky, ktoré sa priväzovali na korbáče. Raz ma spolužiak, ktorý mal mašlí na korbáči požehnane, šibal tak náruživo, že mi jednou zo stúh skoro vybil oko. Ale inak to bola vždy zábava a na Veľkú noc mám len tie najkrajšie spomienky.

Dnes mám už šibačov menej, lebo bývame na piatom poschodí bez výťahu, a tak chodia len skalní. Väčšinou brat so synom a strýkovia. Môj syn je džentlmen, babičky, prababičku, sesternice, mňa, ale aj všetky ostatné dievčatá a ženy, ktoré na Veľkú noc navštívi, len symbolicky pošibe šibákom.

Čo sa týka ďalších zvykov, na Zelený štvrtok varím špenát s vajíčkom a veľkonočné sviatky si neviem predstaviť bez bohatej výzdoby bytu. Na veľkonočný obed máme vždy jahňacie stehno na spôsob Kuchára bez čapice, a samozrejme, zákusky."

Miro Noga, herec: Syna som k veľkonočným zvykom neviedol

"V detstve som každú Veľkú noc prežil na dedine. Jedna babička bývala v Chorvátskom Grobe, druhá vo Viničnom, pravidelne som chodieval k nim. K Veľkej noci patrili, samozrejme, polievačky, šibačky a návštevy príbuzných po domoch. Pamätám si, že raz nám to dievčatá vrátili a ušlo sa mi vedro vody, takže viem, aký je to pocit. Môj syn vyrastal v Bratislave a k týmto zvykom som ho neviedol. Ak sme niektoré praktizovali, tak len v rodinnom kruhu. Išli sme vyšibať babku, moju mamu, ale neskôr som ho ani k tomu nenútil. V Bratislave je aj dosť nereálne chodiť od domu k domu, po panelákoch a bytoch. Myslím si, že sa zmenila aj doba, tieto tradície sa už tak nedodržiavajú.

Tento rok budem tráviť veľkonočné sviatky v rodinnom kruhu. Bude to pre mňa relax a oddych, keďže posledné týždne som bol na filmovaní v Prahe."

Daniela Kapitáňová, spisovateľka: Prečo mám utekať pred korbáčom?

"Nikdy som zmysel Veľkonočného pondelka nechápala. Prečo by som sa mala tváriť, že mi je príjemné dať sa pokvapkať lacnou voňavkou, nechať sa poliať vedrom studenej vody či utekať pred korbáčmi? Tí, na ktorých mi skutočne záležalo, aj tak na tieto tradície neboli, a ostatní mi vadili.

To nepochopenie asi vyplývalo z toho, že tí istí chlapci, ktorí sa v reálnom živote správali veľmi nezaujímavo, zrazu z pozície 'polievača' dostali možnosť 'byť za chlapa'. A mne pripadla trápna úloha predstierať, že im to verím a som povďačná.

Tak neviem. Ale ak by som mala možnosť vybrať sviatok, ktorý by mala požrať globalizácia a nenechať z neho ani chĺpok, bez váhania by to bol Veľkonočný pondelok. Maximálne s dodatkom: Česť jeho pamiatke."

FOTO SME - PAVOL MAJER, MIROSLAVA CIBULKOVÁ, JÁN KROŠLÁK, PAVOL FUNTÁL

Autor: ea, bd, blau, hab