Právnik Peter Kresák hovorí, že v parlamentnej forme vlády sa od hlavy štátu očakáva, že bude svoj úrad zastávať nadstranícky. "Nemá vstupovať do každodenných politických zápasov a zasiahnuť má až vtedy, keď je ohrozený chod ústavných orgánov. Ak napríklad vznikne neriešiteľný problém vnútri parlamentu, vo vzťahu parlament - vláda a podobne." Nezlučuje sa to podľa neho s aktívnou straníckou činnosťou prezidenta.
Aj keď ústava stranícku príslušnosť prezidentovi priamo nezakazuje, z toho, ako je v nej charakterizované jeho postavenie, by sa podľa právnika Ladislava Orosza dalo vyvodiť, že "by bolo vhodné, aby prezident aj vystúpením z politickej strany alebo aspoň pozastavením svojho členstva v nej deklaroval svoju nezávislosť od straníckych príkazov". Zodpovedá to aj demokratickým tradíciám našej štátnosti, dodáva.
Prezidentovi okrem toho zákon výslovne zakazuje výkon iných platených funkcií, nesmie podnikať, či sedieť v dozorných radách.
Prezident nemôže byť zároveň ani poslancom, členom vlády či sudcom a dňom zvolenia prestane vykonávať svoje pôvodné funkcie.
(joč)
