"Plávajúci mlyn bol na tomto mieste. Bolo by fajn, keby sa opäť vrátil na Váh," hovorí Štefan Döme.
Na posledný fungujúci mlyn na Váhu nostalgicky spomínajú obyvatelia Zemného pri Nových Zámkoch. Filmári v ňom nakrúcali film Posledná bosorka. Plávajúci mlyn je dnes v Múzeu slovenskej dediny skanzene v Martine. Starosta Zemného János Bób sa ho pokúsi získať späť. Nápadu sú mnohí Zemňania naklonení.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia ešte patril ku koloritu tejto dediny. S obilím doň chodili gazdovia zo širokého okolia a obdivovali prácu nevidiaceho mlynára Štefana Košťála. "Bol to veľmi silný človek. Sám, bez bielej palice, sa vybral pešo do Nových Zámkov na úrady. Do mlyna viedla iba úzka doska nad vodou, do ktorej neraz aj spadol," hovorí Štefan Döme, ktorý býva blízko Váhu už päťdesiat rokov. "Bolo by fajn, keby sa mlyn vrátil," zaželal si. "Aj ja by som to privítala, no viem, že to bude drahé," hovorí susedka Irena Jóbová. Spomínajú, že plávajúci mlyn chcel mlynár opraviť. Dokonca si zohnal aj drevo zo severného Slovenska. Napriek tomu, že nemal zrak, bol veľmi zručný. Zrazu sa všetci čudovali, že ho predal. Odviezli ho do skanzenu v Martine. Mlynár, ktorý mal nadprirodzené schopnosti, potom ľuďom veštil. Jeho služby v Zemnom vyhľadávali aj bohatí Viedenčania.
Mlyn zo Zemného sa nachádza v areáli martinského skanzenu, no dostupný turistom nie je. Podľa Anny Kiripoľskej mal byť vystavený na vodnom toku aj s ostatnými technickými exponátmi starej dediny, ale na budovanie koryta peniaze neboli. Mlyn nie je umiestnený na vode, jeho zásadná údržba sa už roky nerobila. "Verím, že na to nájdeme prostriedky," dodáva starosta.
FOTO - AUTORKA
