FOTO - J&J JAKUBISKO FILM
Niekoľko filmov, ktoré sa práve nakrúcajú v Čechách, vzniká v koprodukcii so Slovenskom alebo za účasti slovenských tvorcov (Dušan Trančík, Matej Mináč, Igor Luther) a hercov (Zuzana Kronerová, Martin Huba, Táňa Pauhofová, Monika Hilmerová). Onedlho bude mať premiéru film Juraja Jakubiska Post coitum. V príbehu o vzťahoch, z ktorých sa láska nevytratila, lebo tam nikdy nebola, hrá aj MAHULENA BOČANOVÁ (1967).
Aká je postava, ktorú hráte vo filme Post coitum?
Messalina je dospelá žena a muž, za ktorého sa rozhodne vydať, je od nej o desať rokov mladší. Je veľmi romantický a poetický. Messalina si myslela, že si tým vyrieši svoje problémy. Ale pomýlila sa.
Ako vyzerá ich vzťah?
Muž ju zabíja svojou dobrotou a svojím pozitívnym prístupom ku všetkému. Preto je stále tvrdšia a tvrdšia, skúša, čo vydrží. A on, žiaľ, vydrží úplne všetko. Ich vzťah sa vyhrotí a skončí sa tak, ako to v živote býva.
Teda?
Nevykašle sa neho, naopak, on sa vykašle na ňu. A ona sa z toho psychicky zrúti.
Vo filme hrá i Franco Nero. Mali ste sa o čom porozprávať mimo nakrúcania?
Našou spoločnou láskou je dobré jedlo. Veľa sme diskutovali aj o futbale.
Pri nakrúcaní ste sa stretli už pred niekoľkými rokmi. Ako sa vám spolupracovalo teraz?
Snažila som sa mu spríjemniť prvé týždne nakrúcania - bol tu sám, nikoho nepoznal a pôsobil trochu vykorenene. Spomenul si, že sme už spolu robili, potešilo ma, že si pamätá na nejaké dievča z Prahy. Franco je komunikatívny, skromný, trpezlivý a pokojný. Dá sa od neho veľa naučiť.
Ako prežívate nakrúcanie vy?
Som strašný nervák a strašne si neverím. Preto mi veľmi dlho trvá, kým sa medzi novými ľuďmi začnem cítiť dobre. Viem, nepôsobím tak, je to však môj životný problém - dobre a v bezpečí sa začnem cítiť až v posledný deň nakrúcania. V posledný deň som začala aj rozumieť pánu Jakubiskovi.
Je ťažké rozumieť mu?
V hlave má niekoľko línií. Ja som schopná stíhať len jednu. Je ťažké vyhovieť mu a nájsť presne to, čo si predstavuje. Vždy sa to však podarí, lebo dokáže herca geniálne viesť. Spätne viem oceniť, že ma pred mnohým varoval a uchránil. Našťastie, dala som si poradiť.
Pred nakrúcaním ste mali čítané skúšky ako v divadle. Vyhovovalo vám to?
Je pravda, že to nie je bežné. Mne to však veľmi pomohlo, aj preto, že som predovšetkým divadelná herečka. Vedela som, čo ma čaká, mohla som predpokladať, ako sa mi ktorá scéna bude robiť. Pred nakrúcaním som nemala pocit, že idem do neznáma.
Svoje posledné dva filmy - Tábor padlých žien a Vták ohnivák ste nakrúcali na Slovensku. Ste s ním zrastená?
Áno, som. Na Slovensku sa mi páči - som Češka ako poleno a na vás obdivujem temperament, divadelný a hudobný talent. Dúfam, že tu ešte niekoľko filmov v budúcnosti nakrútim.
Dnes hráte v Činohernom klube a v divadle Háta. Ktoré považujete za svoju domovskú scénu?
V činoheráku som už sedemnásť rokov. U Háty len šesť rokov, ale dalo by sa povedať - hoci nechcem, aby to vyznelo ako chvála, že som tam jedným z lídrov. Dostávam krásne hlavné úlohy. To mi vnútorne veľmi pomáha, takže sa tam cítim ako doma. Aj keď tam strávim len tretinu času, ktorý mi zaberie Činoherný klub.
Do divadla chodíte každý večer, niekedy aj dvakrát za deň. Neobmedzuje vás to? Nie, mňa to baví. Nemám problém zabiť hraním všetok voľný čas, aj keď si tým veľmi nezarobím. Franco Nero bol pri nakrúcaní Post coitum prekvapený - s Luckou Vondráčkovou sme každý večer hrali, cez deň nakrúcali a niekedy sme ešte ráno stihli dabing. Pozeral sa na nás ako na ženy z Marsu.
Ako herečka ste debutovali vo filme Zámek "Nekonečno". Ako ste si vtedy predstavovali svoju ďalšiu kariéru? Vtedy som o nej vôbec nerozmýšľala. Bola som ešte dieťa - mala som osemnásť.
Dokonca ešte o dva menej. Je to možné, bolo to už strašne dávno. Zdá sa mi, že som dospela len pred zopár rokmi. Vždy, keď mi niekto ponúkol prácu cez prázdniny, odmietla som, lebo som ich chcela tráviť na chalupe. Prácu som si nevážila, nestarala som sa o nejaký imidž alebo kariéru. Veľa z toho, čo som urobila, mi neprospelo. Ale sedemnásťročný človek nemôže byť múdry.
Aké chyby ste spravili? Začala som príliš skoro a nakrútila som mnoho zlých filmov. Začala som byť mediálne známa ešte ako totálny blbec. Narozprávala som toľko nezmyslov! Dnes sa len chytám za hlavu. Ale možno, že sa mi to stane aj o desať rokov, keď si znovu prečítam tento rozhovor.
Film Post coitum mal pôvodne režírovať jeho scenárista Marcel Bystroň, Juraj Jakubisko mal byť supervízorom. Zmenu režiséra si vraj vynútila náročnosť nakrúcania. Bystroň označil film ako "city komédiu", lebo je o citoch a o meste zároveň. Scenár bol napísaný pre päť žien a štyroch mužov, ktorí sa namiesto podania rúk zoznamujú sexom. Žijú vedľa seba a myslia si, že sú spolu. Tým, že sa všetky postavy aspoň raz navzájom stretnú, vzniklo niekoľko epizód.
Kameramanom filmu je Ján Ďuriš, hudbu zložil Andrej Turok. Hrajú v ňom okrem iných Franco Nero, Richard Krajčo, Jiří Langmajer, Lucie Vondráčková a Mahulena Bočanová.
Autor: MIRO ULMAN Plzeň, Bratislava
