V Mníchove zvesili po tryzne za obete atentátu na izraelskú výpravu 6. septembra olympijské vlajky na pol žrde.
lnosť sveta. A čo je najhoršie i mŕtvi ľudia na uliciach. Pred hrami v Mexiku 1968 sa zdvihla vlna protestov proti vysokým nákladom na usporiadanie OH v chudobnej krajine. Demonštrácie v univerzitnom mestečku metropoly vojaci krvavo potlačili. Mníchov 1972 sa zmenil na obrovskú tragédiu, hry jediný raz na deň prerušili. Palestínski fundamentalisti zaútočili na izraelskú výpravu priamo v olympijskej dedine. V Atlante 1996 nastražil šialenec v Olympijskom parku bombovú nálož. Obeťami atentátu bez motívu boli dvaja ľudia, 110 osôb utrpelo zranenia. ATÉNY 1896 - finančné starosti usporiadateľov vyriešil až v poslednej chvíli štedrou dotáciou najbohatší Grék vtedajšieho sveta, alexandrijský bankár Averof.
PARÍŽ 1900 A SAINT LOUIS 1904 - hry boli úplne v tieni svetových výstav v rozťahanom takmer polročnom programe. Od oboch podujatí sa duša obnovenia antickej tradície, francúzsky barón Pierre de Coubertin dištancoval.
LONDÝN 1908 - Rím sa vzdal pre zlú hospodársku situáciu v krajine znásobenú explóziou sopky Vezuv práva usporiadať hry. "Náhradník" Londýn úlohu zvládol.
ŠTOKHOLM 1912 - Hry sa stali príkladom organizátorských schopností na dlhé roky. Atmosféru poznamenal nacionalizmus pred schyľujúcou sa 1. svetovou vojnou. Rakúsko-uhorská monarchia si vymohla, že česká výprava vystupovala pod hlavičkou Autriche-Tchéque, v prípade víťazstva mala viať popri cisárskej vlajke i malá česká. Medzinárodný olympijský výbor postupoval rovnako v prípade Fínska patriaceho vtedy Rusku. Nad štadiónom deväťkrát zaviala zástava cárskeho Ruska, vždy zásluhou Fína.
ANTVERPY 1920 - Výborné hry, ale organizátori nepozvali športovcov Nemecka, Rakúska, Maďarska, Bulharska, Turecka, teda porazených krajín v 1. svetovej vojne. Do tejto kategórie zaradili organizátori i sovietske Rusko. Takýto postoj je proti princípom olympijskej charty.
PARÍŽ 1924 - Problémy s výstavbou hlavného štadióna. Parížske štvrte sa škriepili, kde má stáť. Organizačný výbor takmer rok nič nerobil.
AMSTERDAM 1928 - Holandské cirkevné kruhy vystúpili proti "pohanskému" charakteru olympijských hier, čo skomplikovalo rokovania organizátorov o poskytnutí štátneho úveru. Napokon všetko vyriešili verejné zbierky.
LOS ANGELES 1932 - Podľa všeobecnej mienky - veľkolepá olympiáda.
BERLÍN 1936 - Hry boli pod úplným vplyvom nacistickej propagandy a v znamení represálií proti "nepohodlným" osobám.
LONDÝN 1948 - Iba drobné organizátorské chybičky. Napríklad veľké vzdialenosti medzi športoviskami a absencia spoločného ubytovania olympionikov. Nemecko a Japonsko usporiadatelia nepozvali.
HELSINKI 1952 - Organizačne bezchybné podujatie, dlhé roky považované za vzor. Roky studenej vojny pripomenuli športovci krajín východného bloku, ktorí odmietli bývať v spoločnej olympijskej dedine Käpylä s obyvateľmi krajín "prehnitého kapitalizmu" a odsťahovali sa do študentských domovov.
MELBOURNE 1956 - Olympiáda v tieni invázie a následnej okupácie Maďarska Sovietskym zväzom. Semifinálový vodnopólový zápas medzi týmito krajinami sa skončil masovou bitkou, ktorá nemala obdobu.
RÍM 1960 - Hry bez problémov.
TOKIO 1964 - Na scéne je opäť politika. "Výstavba" Berlínskeho múra 13. augusta 1961 prerušila na čas zjednocovacie snahy nemeckých športovcov. V Tokiu napokon štartovali pod spoločnou vlajkou, v kapitalistickej krajine odmietla štartovať Severná Kórea a Indonézia.
CIUDAD DE MÉXICO 1968 - Spomínaná streľba do demonštrantov pred hrami. Počas nich prejavy radikálneho černošského hnutia Black Power.
MNÍCHOV 1972 - Najtragickejšia olympiáda s mŕtvymi izraelskými športovcami po teroristickom útoku palestínskych radikálov. Pri nevydarenom policajnom zákroku prišlo o život 11 izraelských športovcov, päť teroristov a jeden policajt. Nad zrejme najkrajším olympijským areálom sveta stiahli vlajky na pol žrde.
MONTREAL 1976 - Množstvo štrajkov, tuhá zima a nedostatok financií znemožnili dostavať športoviská podľa pôvodných predstáv. Hry poznačil prvý vážny bojkot. Dvadsaťdva štátov odmietlo účasť, lebo MOV nevyvodil sankcie proti Novému Zélandu. Rugbisti tejto krajiny hrali v Južnej Afrike, ktorú z MOV vylúčili pre vládnu politiku apartheidu.
MOSKVA 1980 - Najväčší bojkot v histórii hier. Príčinou bola sovietska vojenská intervencia do Afganistanu v decembri 1979. Účasť odriekli reprezentácie 30 krajín, 33 vôbec neodpovedalo na pozvanie Moskvy.
LOS ANGELES 1988 - Bojkotový revanš krajín východného bloku (okrem Juhoslávie, Rumunska a Číny) vraj pre obavy o bezpečnosť výprav. Prvé hry výhradne v súkromných rukách, čo viedlo k neúnosnej komercionalizácii.
SOUL 1988 - Demonštranti spojili nespokojnosť s veľkými finančnými nákladmi na OH s protestmi proti vláde vojenskej diktatúry. Hry pripravili Juhokórejčania výborne.
BARCELONA 1992 - Vojna v Juhoslávii zapríčinila, že športovci tejto krajiny mohli štartovať len ako takzvaní nezávislí športovci. Bosna a Hercegovina, Slovinsko, Chorvátsko vyslali samostatné výpravy.
ATLANTA 1996 - komercia úplne potlačila myšlienku.
SYDNEY 2000 - Skvelé hry. Predchádzala im korupčná aféra v medzinárodnom olympijskom hnutí. Hovorilo sa predovšetkým o úplatkárstve organizátormi ZOH 2002 v Salt Lake City, ani Sydney však nebolo čisté.
