Brusel 7. apríla (TASR) Ďalej znižovať deficit verejných financií, riešiť hlboko zakorenené štrukturálne problémy na trhu práce, zlepšovať podnikateľské prostredie, podporovať podnikanie a zlepšovať podmienky pre rast produktivity práce odporúča Slovensku Európska komisia.

Exekutíva EÚ dnes schválila aktualizovanú verziu tzv. všeobecných ekonomických usmernení pre členské štáty únie na obdobie 2003 až 2005, do ktorých prvýkrát zaradila aj desať nových krajín. Týmito usmerneniami dáva EK vládam návod, ako posilňovať európsku ekonomiku a plniť ciele lisabonskej agendy, ktorá má z EÚ vytvoriť do roku 2010 najvýkonnejšiu ekonomiku sveta. Slovensku adresuje komisia odporúčania v štyroch oblastiach: DEFICIT VEREJNÝCH FINANCIÍ

Slovensko musí podľa EK zabezpečiť ďalšie znižovanie deficitu verejných financií "na udržateľnom základe". Komisia oceňuje, že väčšia časť reforiem v tejto oblasti už bola prijatá a všíma si výrazný pokles deficitu z 5,7 % HDP v roku 2002 na vlaňajších 3,6 %.

"Rozsah a rýchlosť reforiem bola pozoruhodná. Tieto reformy však zároveň viedli k nezanedbateľným neistotám v oblasti plnenia rozpočtu v roku 2004 a nasledujúcich," upozorňuje exekutíva EÚ.

Riziko pochádza najmä zo zásadnej daňovej reformy (zavedenie 19-% plošnej dane), ktorá robí predpoveď rozpočtových príjmov pomerne neistou. Neistoty ostávajú tiež na strane výdavkov, najmä čo sa týka ďalších opatrení v rámci reformy systému zdravotnej starostlivosti, konštatuje EK.

Komisia preto SR odporúča znižovať deficit verejných financií "dôveryhodným a udržateľným" spôsobom v rámci viacročného plánu a v súlade s všeobecnými usmerneniami EÚ, podľa ktorých sa majú krajiny snažiť dosiahnuť a udržať počas ekonomického cyklu rozpočtovú rovnováhu či prebytok. Krajiny s nadmerným deficitom ho musia dať do súladu s Paktom stability a rastu EÚ (deficit najviac 3 % HDP).

ŠTRUKTURÁLNE PROBLÉMY NA TRHU PRÁCE

Slovensko musí pokračovať v riešení "hlboko zakorenených" štrukturálnych problémov na trhu práce. Komisia si všíma, že 57-% slovenská miera zamestnanosti patrí v EÚ k najnižším, nezamestnanosť okolo 17 % je druhá najvyššia.

Miera zamestnanosti je podľa EK mimoriadne nízka pri vekovej skupine nad 55 rokov, nezamestnanosť sa sústreďuje vo vekovej skupine pod 24 rokov a ľuďoch s nízkym vzdelaním. Komisia upozorňuje tiež na veľké regionálne rozdiely.

Všíma si, že posilňovaním sociálneho a dôchodkového systému, vrátane zvýšenia dôchodkového veku na "stále nízku úroveň" 62 rokov sa zvyšuje motivácia, posilnila sa tiež finančná podpora a podpora bývania s cieľom zvýšiť regionálnu mobilitu pracovnej sily, tieto opatrenia sú však stále pomerne obmedzené.

Znovuzačlenenie dlhodobo nezamestnaných na trh práce komplikuje nesúlad ich schopností s požiadavkami trhu, hoci sa posilňujú opatrenia na rekvalifikáciu. K nezamestnanosti mladých prispieva nízke zosúladenie vzdelávacieho systému s požiadavkami trhovej ekonomiky.

Zmenami zákonníka práce sa síce posilnilo vytváranie pracovných miest, systém stanovovanie miezd je však stále málo pružný a dostatočne nezodpovedá špecifickým podmienkam jednotlivých podnikov. Najmä možnosť administratívneho uplatňovania kolektívnych zmlúv na podniky, ktoré sa nezúčastnili na rokovaniach, je proti tomuto cieľu. Okrem toho minimálne mzdy môžu mať negatívny vplyv na dopyt po práci a môžu nedostatočne odrážať podmienky na miestnom trhu práce, konštatuje komisia.

Ďalekosiahla daňová reforma podľa EK posilní vytváranie pracovných miest i motiváciu ľudí pracovať. Naopak, zdravotné a sociálne odvody sa znížili len málo na stále veľmi vysokú úroveň, ktorá predstavuje takmer 48 % hrubej mzdy, upozorňuje komisia. Odporúča preto Slovensku, aby tieto štrukturálne problémy na trhu práce "naliehavo" riešilo odstraňovaním prekážok regionálnej mobility a znižovaním nesúladu schopností pracovníkov s požiadavkami trhu práce, najmä účinnou rekvalifikáciou a ďalšími aktívnymi opatreniami (daňové, sociálne podnety, podpora bývania).

SR musí tiež generovať dodatočný dopyt po práci umožnením pružnejšieho systému stanovovania miezd, ktorý bude brať do úvahy produktivitu, rozdiely v schopnostiach i odlišnosti miestneho trhu práce.

Ďalej treba znížiť "veľmi vysokú" mieru sociálnych a zdravotných odvodov, najmä ďalšími reformami zdravotného systému a zmenami kapitalizačného piliera dôchodkového systému, predovšetkým ďalším zvýšením dôchodkového veku. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

Slovensko potrebuje ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie a zvyšovať podporu podnikania, odporúča tiež komisia. Hoci v uplynulých rokoch došlo k mnohým zlepšeniam (jednoduchšia procedúra zakladania podnikov, príprava nového zákona o bankrote, liberalizácia cien), stále existujú výrazné prekážky pre podnikanie a počet vznikajúcich podnikov je pomerne nízky.

Podľa prieskumov ostáva základnou slabinou stupeň právnej neistoty, za ktorú môže často nedostatočný a nestabilný legislatívny rámec a najmä slabé vynucovanie práva, ktoré často trpí nedostatočnou kvalitou, včasnosťou a transparentnosťou, kritizuje komisia.

Komisia preto odporúča posliniť právny rámec na podporu podnikania, zlepšiť vynútiteľnosť práva, prijať novú legislatívu o bankrote a zvýšiť výkonnosť a transparentnosť súdneho systému. PRODUKTIVITA PRÁCE

Slovensko musí zlepšiť podmienky pre zvyšovanie produktivity práce. Hoci jej rast je pomerne vysoký, jej úroveň je stále príliš nízka, asi 58 % priemeru EÚ. Prispieva k tomu nedostatočná pružnosť vzdelávacieho systému, nízke výdavky na vzdelávanie a slabá aktivita v o oblasti vedy, výskumu a inovácie, upozorňuje komisia.

Vzdelávací systém podľa EK nezodpovedá dostatočne na potreby trhu práce. Týka sa to najmä stredného vzdelania, ktoré často posiela na trh absolventov so zastaranými schopnosťami. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí je navyše veľmi nízky.

Výdavky na vzdelávanie klesli v roku 2001 medzi najnižšie spomedzi nových členských krajín, hoci vláda prijala prvé kroky na zlepšenie tejto situácie.

V roku 2002 dosahovali výdavky na vedu a výskum len 0,59 % HDP, čo menej ako vo väčšine pristupujúcich štátov. Veľmi nízka je aktivita v oblasti inovácií (podľa počtu žiadostí o patent).

Komisia preto odporúča zlepšiť efektívnosť a kvalitu vzdelávacieho systému a jeho schopnosti odpovedať na požiadavky trhu, podporovať vedu, výskum a inováciu. Je treba aktívne presadzovať investície do vzdelávania, nových technológií, inovácie, smerovať k splneniu cieľa vydávať na výskum 3 % HDP.

(spravodajca TASR Robert Sermek) zll