Film Umučenie Krista je v posledných týždňoch veľkou spoločenskou témou. Rozoberajú sa najmä antisemitské prvky a historické nepresnosti pri scénach ukrižovania, ktorého šokujúci realizmus trvá na plátne vyše dvadsať minút. Samotný scenár k nemu je dvetisíc rokov starý. Zobrazuje priveľa bolesti, priveľa krvi?
Podľa zástupcov židovských obcí a stanoviska Abrahama Foxmana z Ligy proti hanobeniu, film jednoznačne zobrazuje Židov ako tých, čo sú zodpovední za Ježišovu smrť.
"Rola zástupcov židovského národa bola zobrazená tak, ako ju poznáme podľa tradičných evanjeliových textov. Nebola preexponovaná," tvrdí absolvent bratislavskej teologickej fakulty Andrej Botek, dnes vysokoškolský pedagóg. "Takáto reakcia je emotívna, spôsobená silno naturalistickým zobrazením umučenia. Gibson chcel jednoducho ako kresťan poukázať na veľkosť Kristovej obety. Určite nechcel vzbudzovať neprimerané nálady voči židovskému etniku," dodáva.
Scéna, keď Ježiš padá pod bremenom kríža a od Rimanov a Židov dostáva jednu ranu za druhou, má svoj základ v evanjeliu podľa Jána, podobne ako mnohé ďalšie scény. Argument, že v zobrazení Židov sa film pridržiava opisov evanjelií, však nepomôže, pretože aj samotné evanjeliá považujú prívrženci podobných organizácií, akou je už spomínaná Liga za antisemitské.
Gibsonovou "obranou" môže byť fakt, že vynecháva známe zvolanie Židov zaznamenané v evanjeliu podľa Matúša. Potom, ako si Pilát rituálne umyl ruky a povedal: "Čistý som od krvi tohto Spravodlivého, zodpovednosť je na vás!", Židia zvolali: "Jeho krv na nás a na naše deti!" Túto scénu v Gibsonovom filme divák nenájde.
Kritika si všíma aramejčinu a latinčinu, ktorou Židia a Rimania hovoria, kritizovaná je aj scéna, v ktorej veľkňaz vystúpi na prvé schody schodiska smerom k Pilátovi. "To by židovský veľkňaz nikdy neurobil, pretože by sa rituálne znečistil," vysvetľuje Botek. "Film je snahou o umelecký dokument, nie vedecký."
Gibson využíva štyri pramene - evanjeliá, turínske plátno, vízie nemeckej mystičky Anny Kataríny Emmerichovej (1774 - 1824) a napokon historické poznatky. Kde to považuje za účinné, prechádza od jedného zdroja k druhému.
Turínskym plátnom sa Gibson inšpiroval v scéne bičovania. Rany na Kristovom tele otvára bičovanie prútmi, ale predovšetkým flagelami - bičmi s uzlíkmi. Ježišovo napuchnuté pravé oko a ostatné rany sú obrazom rán odtlačených na plátne.
Najčastejšie sa ako historicky nepresné spomínajú dva fakty. Prvým je, že Ježiš nesie celý kríž, nie len priečne brvno. Druhou je spôsob pribitia Ježiša na kríž. Prečo rímski vojaci zatĺkajú Ježišovi klince do dlaní, a nie do zápästných kostí?
Víziu Emmerichovej, podľa ktorej pravdepodobne Gibson scénu pribíjania na kríž spracoval, zaznamenal básnik Klement Brentan prítomný pri jej extázach: "Natiahli jeho pravú ruku až k vopred vyvŕtanej diere pre klinec a pevne ju priviazali. Keď pribili pravú ruku, natiahli ľavú, ale nedosahovala k vyvŕtanej diere, preto nasadili povraz na zápästie a ťahali tak prudko, až dieru dosiahli a ruku priviazali. Napínaním Ježišovi vykĺbili obe ramená. Kľakli mu na ruku a na prsia a vbili mu klinec do ruky."
