Režisér Mel Gibson s predstaviteľom hlavnej úlohy Jimom Cavezielom.
FOTO - TATRAFILM
Odzajtra sa v našich kinách začína premietať nový kontroverzný film režiséra Mela Gibsona
Umučenie Krista ešte nikto poriadne nevidel a už sa okolo neho vytvorila živá vrava. Je Gibson normálny? Pýtali sa médiá, keď zistili, že chce nakrútiť film, v ktorom sa bude hovoriť len po latinsky a aramejsky. Celý nápad považovali za bláznivý.
To, že výsledkom bude kontroverzný film, sa dalo tušiť, už keď ktosi ukradol jeho scenár a začali sa šíriť pirátske kópie hrubého zostrihu.
"Nakrútil som film, aby sme sa na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad tým, čo znamená viera, nádej a láska," tvrdil Gibson pred premiérou. Po nej prišiel čas na polemiku.
Umučenie Krista rozpráva o posledných Ježišových hodinách a jeho ukrižovaní. Časť katolíkov Gibsonov realizmus privítala (lebo kresťania by si mali pripomínať jeho utrpenie), druhej prekážalo, že do filmu nasilu vtesnal všetko násilie, ktoré vymyslel filmový priemysel. "Film nepropaguje násilie," povedal na besede s českými divákmi kňaz Tomáš Halík. "Príliš však zdôrazňuje drastickosť Ježišovho utrpenia. Dlho balansuje na hrane gýča, až do neho skĺzne."
Aj v denníkoch katolíckeho Poľska sa objavovali rozmanité reakcie. "Nemôžem o Umučení Krista premýšľať len ako o filme - bol to pre mňa veľký zážitok," povedal bývalý premiér Tadeusz Mazowiecki. Režisér Jerzy Kawalerowicz bol prísnejší: "Film sa odlišuje od môjho estetického vnímania."
Franco Zeffirelli, ktorý vo svojom filme Ježiš z Nazaretu (1977) poňal Krista ako romantického hrdinu, v denníku Corriere della Sera Talianom radil, aby na Gibsona nechodili: "Z filmu si odnesiete len obraz krvi, ktorá bola preliata kvôli Židom. Je to návrat späť o niekoľko storočí."
Francúzski biskupi zle znášali, že Kristov odkaz je zatienený ľudskou posadnutosťou zlom, násilím a obviňovaním. Zdá sa im, že Gibson podáva evanjelium zjednodušene a veľmi subjektívne ho interpretuje.
Židovské organizácie pobúrilo, že Gibson prisudzuje za ukrižovanie Krista kolektívnu vinu Židom a sťažuje tak dialóg medzi náboženstvami. "Film nie je zameraný proti Židom," myslí si Halík, "do istej miery však zdôrazňuje antijudaistické prvky."
Dlho sa filmári neodvažovali dať Kristovi konkrétnu tvár a hlas. Vytvárali postavu, ktorá sa pohybuje len v pozadí alebo je snímaná od chrbta. Jej reč odznievala mimo obrazu. Až Pasolini sa odvážil porušiť pravidlo. Práve s jeho Evanjeliom sv. Matúša (1964) porovnávajú niektorí kritici Umučenie Krista. V jedinom Pasoliniho zábere je vraj viac emócií ako v celom Gibsonovi.
Umučenie Krista však prežilo všetky otrasy a jeho náklady sa už dávno niekoľkonásobne vrátili. Jediným obmedzením, ktoré bolo na film uvalené, je neprístupnosť mládeži.
KRISTÍNA KÚDELOVÁ
