Slovo - oslavuje - sme vynechali úmyselne, žilinská rodáčka hlasné fanfáry narodenín z duše neznáša. Veľké chvíle si však človek zriedka vyberá sám. Najslávnejšie víťazstvá, ktoré priniesli ružomberským basketbalistkám tituly kontinentálnych klubových majsteriek, sa krútia okolo 7. apríla. V Brne 1999 zdolali Slovenky vo finále Európskej ligy hladko talianske Como 8. apríla. V Ružomberku 2000 zasa francúzske Bourges po dvojnásobnom predĺžení 6. apríla. Kolektív vždy viedla Natália Hejková.

Brno 1999 - o intuícii I.

Prvé oslavy titulu zvládala trénerka "ďaleko od hlučného davu". Rozprávala sa, výraz "poskytovala interview" nevystihuje spôsoby. Boli a sú to v pravom zmysle slova rozhovory. Áno, aj o taktike a bodoch, ale pointou je vždy zmysel športu. Činnosť, ktorá má rozdávať ľuďom radosť. Vtedy v Brne, popíjajúc ľahké biele víno, sa Natália Hejková zamýšľala: "Potešiť ľudí, znamená vyhrať. Ide o spôsob cesty k víťazstvu. Dávam prednosť postupným krokom. Verím na intuíciu. Nie je to otrocká poslušnosť náhlych podnetov. Vyplýva z poznatkov, neraz uložených v podvedomí bez zjavného úmyslu. Je súčasťou môjho myslenia. Súčet skúseností, vedomostí a súhry s kolektívom i jednotlivcami."

Ružomberok 2000 - o intuícii II.

Na domácej palubovke Ružomberčanky obhájili európske prvenstvo večer 6. apríla 2000 po nervy drásajúcom súboji s Bourges po dvojnásobnom predĺžení 67:64. Natália Hejková sa v deň veľkého triumfu "topila" v ružiach. Skoro ráno, siedmeho, ich začala triediť. Narátala ich sedemdesiat. "Milujem každý jeden kvietok, či je zlúky, alebo vyberaného kvetinárstva. Ale ruža je kráľovnou," začala narodeninový ranný rozhovor. Potom sa ospravedlnila. Znalkyňa kulinárskeho umenia musela vytiahnuť z chladničky jahňacinu pripravenú na tradičné opekanie po sezóne.

Neskôr nám o oslave, ktorá bola vždy v najužšom kolektíve, povedala: "Vtedy som prvý raz cítila vo vzduchu, že je zle. Vládla mrazivá nálada. Dievčatá už boli dvojnásobnými európskymi víťazkami. Cítili, že nemajú šancu, aby ich tak u nás ocenili. Sprvoti som mala na ne ťažké srdce, dnes v žiadnom prípade."

Odchod - I.

Hejková bola v tom čase i reprezentačnou trénerkou. Koncom júna 2000 si zvolila Slovenská basketbalová asociácia nové vedenie. Jej prvým krokom bolo odvolanie šéfa nášho olympijského tímu Jozefa Smoleka, dlhoročného najbližšieho spolupracovníka Natálie Hejkovej.

Chýrnu trénerku si noví basketbaloví šéfovia netrúfli odvolať priamo. Vzdala sa sama. Reprezentantky napísali zo sústredenia v Nymburku list, v ktorom odsúdili Smoleka, Hejkovú i Bielikovú (tiež sa vzdala reprezentácie). "To bola rana, ktorú cítim dodnes. Drvivú väčšinu dievčat neviním. Teraz už viem, že boli pod enormným tlakom a ani celkom dobre nevedeli, čo podpisujú. V konečnom dôsledku som však prišla o olympiádu."

Hejkovú dekorovali Krištáľovým krídlom udeľovaným slovenským osobnostiam roka práve za skvelé výsledky v roku 2000. Krutý paradox.

Odchod II.

Žilinčanka skončila na trénerskej lavičke Ružomberka pred rokom 27. februára vo Vilniuse prehrou v euroligovom stretnutí. Dovtedy koučovala 17 rokov tím, ktorý získal dva kontinentálne, tri československé a desať slovenských titulov. Aj z ružomberskej trénerskej stoličky odvolali Hejkovú "falšom".

Prvý na rane bol opäť Smolek. Súčasní funkcionári basketbalu v Liptove tvrdili, že celé dni sa nemohli s trénerkou skontaktovať (napriek tomu, že viacerí z nich cestovali do Vilniusu!), tak jej hodili "ponukový" list do schránky. "Možno mi neuveríte, ale zlé ružomberské vnemy sa mi podarilo z mysle vytesniť, spomínam na to pekné. Pravda, iné je, keď si sadneme na kávu spolu s Jozefom Smolekom a Ivetou Bielikovou (aj na novom pôsobisku v Šoprone zostala jej zverenkou - pozn. red.). Nelamentujeme, skúšame hovoriť iba o dobrých zážitkoch. Často sa to nepodarí."

Hejková, Bieliková, Smolek patria medzi piatich obyvateľov Ružomberka, ktorým udelili už v deväťdesiatom siedmom čestné občianstvo. Ďalší krutý rozpor.

Vlani 2. apríla podpísala Natália Hejková trojročný kontrakt s maďarským Šopronom. Prvý raz ho koučovala vo víťaznom ligovom stretnutí proti Szolnoku. Akože inak - 7. apríla.

Oslávenkyňa o osude

"Môj otec sa narodil v dnešnej ukrajinskej Odese, hoci mal české korene. Bol stavebný inžinier, pred vojnou išiel z Prahy budovať na Slovensko cesty. V Oravskej Lesnej sa zahľadel do učiteľky, mojej mamičky. To je osud," hovorí Natália Hejková.

Príbeh trénerkinho rodostromu má vôbec čaro nevyspytateľnosti životných ciest. Starý otec Hejk bol riaditeľom pobočky jednej z českých bánk, ktorá ho pred 1. svetovou vojnou vyslala na východ zakladať pobočky. Tak sa dostal do Odesy, kde medzi miestnou honoráciou spoznal šľachtickú rodinu piatich sestier. Najstaršia sa volala Viera a stala sa pani Hejkovou. Po najmladšej z nich - tete Natálii má jubilantka krstné meno. Po boľševickom prevrate roku 1917 rodina utiekla do Prahy.

Míľniky podľa Natálie Hejkovej

I. "Bola som športovým dieťaťom, ktoré priam fyzicky neznášalo prehry. Išlo mi plávanie, tenis i basketbal. Neodmietla som nič, s chlapcami som hrala hokej a vyskúšala si i skok o žrdi. Zvíťazil basketbal. V škole som bola dobrá v matematike. Strýko uhovoril rodičov i mňa, aby som išla do Prahy študovať právo. Vraj sa na cesty ľahšie chodí so skriptami ako s rysovacou doskou. Dôvodom voľby univerzity bol teda basketbal." Natália Hejková pôsobila v rokoch 1972 - 1979 vo VŠ Praha. Hneď v prvom roku bola majsterkou republiky, v sedemdesiatom šiestom vyhrala Pohár Ronchettiovej. Päť rokov bola kapitánkou tímu.

II. "Po promóciách som pomaly vo VŠ končila. V podstate náhodou ma v roku 1979 angažoval Ružomberok. Práve som bola na kúpalisku v Podolí, keď ma oslovil jeden z funkcionárov klubu. Vtedy som nevedela, že dostal tip od môjho bratranca zo Svitu. Priznám sa, podpísala som zmluvu za vtedy úžasných 20-tisíc korún." Nevysoká basketbalistka (171 cm) chcela hrať ešte dva roky, napokon skončila o ďalších päť.

III. "V roku 1987 vypadol Ružomberok z ligy. Jozef Smolek ma ‚uhovoril', aby som rok koučovala prvé družstvo. Vtedy som trénovala žiačky. Privolila som, postúpili sme. O rok sa to zopakovalo, vraj, aby sme nevypadli. Skončili sme šieste, potom tretie, o rok sme vyhrali československú ligu. Mojou životnou radosťou bola spontánna oslava tretieho miesta. Pre také malé mesto to bola úžasná vec." Najprekvapujúcejší míľnik, Natálii Hejkovej sa ani len nesnívalo, že bude niekedy trénerkou. Sprvoti predstavu takéhoto povolania dosť príkro odmietala. Predpísané športové vzdelanie si napochytro doplňovala na školeniach a seminároch.

Vizitka trénerky Natálie Hejkovej

Dátum a miesto narodenia: 7. apríla 1954 v Žiline

Vzdelanie: absolventka Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe

Mamičkina charakteristika dcéry: láskavá prísnosť a schopnosť načúvať

Pokus o charakteristiku z druhej ruky: bojovníčka a optimistka so zmyslom pre iskrivú iróniu. Túto vlastnosť niekedy ľutuje, nie každý ju pochopí

Najobľúbenejšie čítanie: krátke poviedky od Jiřího Šlitra, Júliusa Satinského, Ephraima Kishona

Úspechy: Európska liga - 1993: 4., 1996: 3., 1997: 3., 1999: 1., 2000 - 1., 2002: 4.

Slovenská reprezentácia - ME 1997: 2. ako asistentka trénera Tibora Vasiľka, 1999: 4., postup na OH 2000, MS 1998: 8.

Československá liga - 1989: 6., 1990: 3., 1991 - 1993: 1.

Slovenská liga - 1993 - 2002: 1.

Maďarská liga: 2.