Vtedajší socialistický prezident Francois Mitterrand ho napriek tomu podporoval: chcel vraj vybalansovať silu tutsijských rebelov, ktorých v tom čase podporovala Uganda. V skutočnosti však išlo o niečo iné. V očiach vtedajšej vlády bol boj medzi Hutuami a Tutsiami zápasom medzi frankofónnymi stúpencami prezidenta Habjarimana a anglofónnymi Tutsiami. Francúzsko chcelo zabrániť, aby sa Rwanda dostala pod anglosaský vplyv.
Reportér denníka le Figaro Patrick de Saint-Exupery v roku 1998 napísal sériu investigatívnych článkov, na základe ktorých vznikla v Národnom zhromaždení špeciálna komisia pre Rwandu. Francúzsko podľa nej genocídu neiniciovalo, dodávky zbraní hutuskej vláde však boli na hranici prípustného.
Dnes vieme, že francúzski vojenskí inštruktori vycvičili jednotky, ktoré sa neskôr stali údernou päsťou hutuských milícií.
Kanadský generál Romeao Dalaire, ktorý koncom roka 1993 riadil oddiel modrých prilieb OSN, sa stal očitým svedkom genocídy. Neskôr sa pokúsil o samovraždu. Vo svojej knihe Podal som si ruku s diablom tvrdí, že Francúzi vedeli, čo sa pripravuje.
Podobný názor má aj Claudine Vidalová, francúzska špecialistka na kultúrne násilie v Afrike. Podľa nej bola genocída vopred pripravená a Francúzsko sa stalo jej nepriamym komplicom tak, ako to naznačuje aj súčasný prezident Rwandy Paul Kagame.
Francúzska diplomacia tvrdí niečo iné. Bývalý minister zahraničných vecí Dominique de Villepin nedávno vyzdvihol fakt, že vojenská intervencia Francúzov pod vlajkou OSN zachránila životy tisícom obyvateľov.
Vyšetrovania francúzskeho podielu viny sa preto ujali mimovládne organizácie. Ich advokáti už oznámili, že nové svedectvá o prítomnosti francúzskych tajných agentov a inštruktorov v Rwande umožňujú obviniť krajinu zo zodpovednosti.
Autor: MICHAL HAVRAN ml., Štrasburg pre SME
