Vedec súdený za vlastizradu Igor Suťagin (vpravo) a jeho právnik Boris Kuznecov FOTO - AP, REUTERS
Poskytoval totiž Američanom informácie o ruských jadrových ponorkách a protiraketových systémoch.
Obvinenie však má jeden problém - "tajné" informácie, ktoré Suťagin používal vo svojich analýzach, sú podľa neho už roky verejne dostupné.
Hranica medzi verejnou informáciou a štátnym tajomstvom v Rusku zostáva pre obyvateľstvo hrozivou šedou zónou a zároveň výhodnou pascou na nepohodlných.
Odborníka na kontrolu zbraní na moskovskom Americko-kanadskom inštitúte zatkli v roku 1999. Podľa vyšetrovateľov predával informácie britskej spoločnosti, za ktorou sa skrývala CIA. V pondelok rozhodli, že je vinný, čaká sa len na výšku trestu. Hrozí mu až 20 rokov väzenia.
Sudkyňa Marina Komarova "pozabudla" porote položiť kľúčovú otázku: či informácie, ktoré predával, vôbec obsahovali štátne tajomstvo. "Zmanipulovala porotu," povedal pre agentúru AP Suťaginov advokát Boris Kuznecov.
Rozsudok "vinný" prekvapil aj Suťaginovho šéfa Sergeja Rogova. "Nerozumiem, čo za tajomstvá predával. Veď k takým informáciám nemal prístup," povedal pre denník Washington Post.
Podľa organizácií Amnesty International a Human Rights Watch je Suťagin ďalšou obeťou politického pohonu ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) na vedcov, novinárov a environmentalistov, ktorý sa začal s nástupom prezidenta Vladimira Putina, bývalého agenta KGB a šéfa jej nástupkyne FSB.
V decembri 2003 súd oslobodil vedca Valentina Danilova, obvineného zo špionáže pre Čínu. Fyzik z Krasnojarskej univerzity strávil niekoľko mesiacov v domácom väzení. Súd nakoniec musel uznať, že materiály, ktoré čínskym kolegom dodával, odtajnili už pred ôsmimi rokmi.
Za vlastizradu sedel aj vojenský reportér Grigorij Pasko. Zverejnil, že Rusko vyhadzuje jadrový odpad do Tichého oceánu. Po 4 rokoch ho podmienečne prepustili do domáceho väzenia.
Už v roku 2001 Ruská akadémia vied vydala brožúrku odporúčaní pre svojich vedcov, podľa ktorej majú referovať vedeniu o každom svojom kontakte so zahraničím.
Ruská vedecká komunita, ktorá kedysi za mohutnej štátnej podpory konkurovala Američanom, dnes okrem "antišpionážnych nariadení" bojuje s odlevom mozgov. Rozpočet na vedu pre celú krajinu je približne rovnaký ako rozpočet jednej stredne veľkej západoeurópskej univerzity.
Stovky najlepších ruských vedcov si našlo výhodné granty či univerzitné miesta v západnej Európe a Spojených štátoch. Od roku 1991 z Ruska nadobro odišlo pol milióna vedeckých pracovníkov.
Autor: Zuzana V. Očenášová
