ajú však, že ani vyčkávanie nie je odpoveď: šíiti si budú myslieť, že im všetko prejde. Zdá sa, že neexistuje dobré riešenie. Washington sa usiluje nájsť také, ktoré by napáchalo najmenej škody.
Sadr nie je úplnou novinkou. Už minulý rok mal údajne prsty vo vražde proamerického ajatolláha Chújího. Tak to aspoň hovorí zatykač, ktorý vydali Iračania. Až teraz je nebezpečný pre Američanov aj budúcnosť Iraku.
Ak by americká generalita presadila svoj plán: vyslať do Iraku ďalších vojakov a zasiahnuť, čakalo by ich peklo. Bojovali by iba s asi 3000 bojovníkmi takzvanej Mehdiho armády a desaťtisícami civilov, ktorých je schopný Sadr prilákať do ulíc. Bojovali by však v uličkách šíitskych bagdadských štvrtí a to by znamenalo veľa obetí. Noví mŕtvi a zranení len spustia ďalšie nepokoje.
Washingtonu zostáva na riešenie necelých 90 dní: potom už v Iraku majú vládnuť Iračania a od Američanov by nebolo férové a ani pre nich výhodné, aby im odovzdali krajinu v chaose. Sadr síce tvrdí, že povstanie sa skončí, keď sa spojenci stiahnu z obývaných častí Iraku a prepustia zajatcov, ale pozorovatelia sú skeptickí.
Mladý klerik podľa nich rozohráva príliš vysokú hru. Sadr bol pred zopár dňami kričiacim radikálom, na ktorého sa poprední šíitski ajatolláhovia pozerali s povzneseným úsmevom, dnes aspoň na pohľad vedie masy.
Americká správa Iraku aj analytici tvrdia, že za Sadrom stojí len desať percent šíitov a iba jedno percento ho považuje za "národného vodcu". Rachel Bronsonová z Výboru pre zahraničnú politiku tvrdí, že spoliehať sa na to je riskantné.
Ak by bol Sadr len obyčajným krikľúňom, ktorého šíiti nerešpektujú, prečo sa mu teda podarilo dostať ich do ulíc, urobiť z nich ľudí ochotných stať sa martýrmi a zvýšiť bilanciu irackej vojny o zopár desiatok mŕtvych?
Analytici, ktorých cituje Los Angeles Times, hovoria, že Sadr využíva sklamanie šíitov z americkej prítomnosti v krajine. Pred rokom to boli totiž práve šíiti, kto vítal amerických a britských vojakov ako osloboditeľov. Zo Sadra sa kombináciou amerických omylov pri správe krajiny a šíitskeho sklamania môže stať mučeník, napriek tomu, že prevažnej väčšine šíitov nie je sympatický.
