Eduarda Kukana najprv SDKÚ oficiálne označila za svojho prezidentského kandidáta, až potom preňho žiadala podporu od koaličných partnerov. Ovplyvnila tak celý ďalší vývoj prezidentských volieb. Spýtali sme sa politológa a riaditeľa Inštitútu pre verejné otázky GRIGORIJA MESEŽNIKOVA, či postup SDKÚ nemohol byť iný.
Nemali koaličné rokovania o spoločnom kandidátom prebiehať inak?
Ak by vládna koalícia chcela postaviť spoločného kandidáta, mal byť výsledkom spoločného hľadania ešte pred oficiálnou nomináciou. Pri prezentácii Eduarda Kukana ako kandidáta na prezidenta SDKÚ nijako nenaznačila, že by spoločným kandidátom mohol byť niekto iný. Na partnerov to nepôsobilo dobre, lebo im ostávalo len Kukana podporiť alebo nie. Výber sa mal udiať obrátene. Najprv sa mali uskutočniť rokovania vnútri koalície a potom prísť na verejnosť so spoločným kandidátom.
Čo viedlo SDKÚ k tejto taktike?
Prejavila sa snaha SDKÚ využiť silnejšie postavenie v koaličných vzťahoch. Nie vždy sa to oplatí. Príkladom je nielen posledná voľba prezidenta, ale napríklad aj voľba eurokomisára. Pri priamej voľbe prezidenta SDKÚ počítala aj s možnosťou obrátiť sa na občanov. Úvahy o spoločnom kandidátovi koalície neboli silné, lebo verili v silnú voličskú podporu svojho kandidáta. Zrejme vôbec nepočítali s prehrou.
Kde a kedy bola posledná šanca situáciu zvrátiť?
Šancou bol spoločný kandidát zvyšných troch strán koalície, ktorý by sa v prieskumoch ukázal ako reálny konkurent. Potom mohlo dôjsť k vyjednávaniam. Situácia sa však vyvíjala inak, lebo KDH prezentovalo svojho kandidáta spôsobom dosť ultimatívnym, SMK do poslednej chvíle nemala vlastného kandidáta a ANO postupovala podobne ako SDKÚ.
Myslíte si, že nominácie bez dohody sa už nezopakujú?
To sa uvidí. Bola to tvrdá lekcia. Ak koalícia bude pôsobiť aj ďalej, pri podobných situáciách musí postupovať podľa iného modelu. Výsledky prvého kola prezidentských volieb sú porážkou celej koalície, nielen SDKÚ, hoci jej zodpovednosť je väčšia.
Autor: dro
