Nedávno mi jedna známa cestou z práce vyrozprávala príbeh svojho otca, ktorý bol po celý život zdravý ako repa. V práci pre chorobu nevynechal ani hodinu a obvodného lekára poznal iba z rozprávania manželky, ktorá ho navštevovala pravidelne. Osobne ho videl raz, keď potreboval potvrdenie o schopnosti viesť motorové vozidlo, a to už je teda dobrých pár rokov.
Nie, že by sa otcovi choroby vyhýbali, ale s nachladnutiami, angínami či chrípkami sa snažil vyrovnať sám. Nakúpil si voľne dostupné medikamenty, zvýšil spotrebu vitamínov, večer sa dobre vypotil a na druhý deň sa mu trocha uľavilo. Aj keď nebol úplne fit, v práci to do víkendu nejako vydržal a cez voľné dni svoju liečbu zavŕšil. Tak to v robote ťahal celý život. A to už štvrtý rok "nadsluhuje"!
Pred pár dňami zažila moja známa šok. Volali jej otcovi kolegovia, že ho práve sanitka odviezla do nemocnice s podozrením na srdcový infarkt. Prišlo to ako blesk z jasného neba - žiadne upozornenie vo forme bolesti, búšenia srdca, nevoľnosti... Doteraz nechápe, ako je to možné, veď celý život nepotreboval lekára!
O čom nevieme, to nás netrápi
Vo všeobecnosti je medzi ľuďmi zažitý názor, že lekár má liečiť. Pacienti ho navštevujú vtedy, keď majú nejaké zdravotné problémy, keď niečo s ich zdravím nie je v poriadku, keď je nevyhnutná rada alebo pomoc odborníka. Prevencia je v mysliach zdravých potlačená do úzadia. Veď koho napadne chodiť k lekárovi, keď ho nič nekvári? Kto má čas sedieť hodiny v čakárni? Možno ešte tak hypochonder! Zdravý človek sa v čakárni môže akurát niečím nakaziť a po tom naozaj nikto netúži. Dosť dôvodov proti...
Prirodzenou bariérou pri rozhodovaní, či absolvovať preventívnu prehliadku, je aj určitý strach. V prvom rade z toho, či výsledky neodhalia nejaké skryté vážne ochorenie. Mnohí radšej zatvárajú oči a držia sa príslovia "čo oči nevidia, to srdce nebolí" - alebo lepšie povedané, "o čom neviem, to ma netrápi".
Druhou pochopiteľnou zábranou sú určité obavy z postoja zamestnávateľa k aktívnemu prístupu k ochrane zdravia. Dnes si každý stráži robotu ako oko v hlave a len málo ľudí dobrovoľne vynechá pracovný čas, aj keď z takého vážneho dôvodu, ako je starostlivosť o vlastné zdravie. A to aj napriek tomu, že zo zákona má na to právo. Čo keby si to zamestnávateľ vysvetľoval ako ulievanie sa či lenivosť?
Nie každá choroba má viditeľné príznaky
Zo štatistík vyplýva, že preventívnu prehliadku u všeobecného lekára ročne absolvuje ani nie 15 % dospelých. Len okolo 26 % žien navštívi s podobným cieľom raz do roka svojho gynekológa. Je to žalostne málo. Oveľa lepšia situácia je v detskej prevencii. Možno je to aj tým, že dieťa býva na kontrolu v určitom veku písomne predvolané. To rodičom pripomenie povinnosť pravidelne navštíviť pediatra aj v čase, keď dieťa práve nemá žiadne zdravotné problémy. A možno je to preto, že nám na našich ratolestiach záleží viac ako na sebe. Pri tom si neuvedomujeme, že ak skvári ťažká nevyliečiteľná choroba matku, alebo otca skolí infarkt či mozgová príhoda, najviac budú v rodine trpieť práve deti.
Nelichotivý zdravotný stav obyvateľstva
V štatistickom rebríčku vážnych ochorení obyvateľstva sa Slovensko nachádza na popredných miestach. V tzv. vyspelých krajinách je systém zdravotnej prevencie prepracovanejší a aj prístup ľudí k nej uvedomelejší ako u nás. Máme síce v zákonoch podchytené, na čo má človek nárok, ale prevencia nie je povinná. Inak sa napríklad postupuje pri ochrane zdravia detí. Ak rodič neprivedie dieťa na povinné očkovanie ani po tretej výzve, môže byť sankcionovaný. Ale keď dospelý nenavštívi päť rokov zubnú ambulanciu, nič sa nedeje. Ak žena neabsolvuje celú večnosť odporúčanú preventívnu gynekologickú prehliadku, je to jej vec. Vnútorne dokáže každý svoje konanie pred vlastným svedomím ospravedlniť.
Výhoda včasného odhalenia diagnózy
Máte v norme cholesterol? Nehrozí vám srdcové či cievne ochorenie? A čo rakovina? Mnohé aj hrozivo znejúce ochorenia majú dobrú perspektívu vyliečenia, ak sú podchytené v ranom štádiu. Pritom nie všetky príznaky chorôb sú očividné. Preto by ani človek, ktorý nemá zjavné problémy, nemal pri rozhodovaní o prevencii váhať a odkladať ju na neurčito. Veľa odhalia výsledky vyšetrenia krvi, napríklad ukážu na zvýšenú hladinu cukru či tukov alebo nadnormatívny cholesterol. Ak sa už problémy prejavia vonkajšími znakmi, treba konať urýchlene.
Viditeľné symptómy môžu (ale nemusia!) signalizovať určité diagnózy:
- únava spojená s bledosťou, mdlobami, krátkym dychom - anémia (málokrvnosť),
- prudký úbytok hmotnosti, časté močenie, smäd - signál cukrovky,
- poruchy trávenia, bolesť po požití niektorých jedál - možné ochorenie žlčníka (kamene),
- bolesti v lýtkach alebo opuchy členkov - príznaky kŕčových žíl,
- nadmerné potenie, slabosť, únava - zvýšená činnosť štítnej žľazy,
- bolesti hlavy, búšenie srdca, zadýchavanie sa - možnosť vysokého krvného tlaku, ktorý ohrozuje srdce a krvný obeh,
- búšenie srdca po námahe, bolesť v hrudnej oblasti - znak srdcového ochorenia,
- hrčka na prsníku alebo v podpazuší - cysta, ale môže ísť aj o prvý príznak rakoviny,
- krv v stolici, resp. čierna stolica, zmeny v činnosti čriev (zápcha striedajúca sa s hnačkou) - dôsledok prasknutého dvanástnikového vredu alebo nádor na čreve,
- zmena alebo zväčšenie materského znamienka, príp. iné viditeľné zmeny na koži - podozrenie na rakovinu kože.
Vyšetrenia týchto prejavov našťastie potvrdia hrozivú diagnózu len ojedinele. Po stanovení diagnózy lekár navrhne terapiu, ktorá by ich mala odstrániť. Je však veľa chorôb, ktoré sa v skorých štádiách vôbec neprejavujú, napríklad rakovina krčka maternice alebo semenníkov. Keď už sú príznaky viditeľné, liečenie je náročnejšie a v niektorých prípadoch neúčinné. Preto sú preventívne prehliadky základom úspešnej liečby prípadných ochorení.
Na prevenciu je nárok zo zákona
Každý má zákonný nárok každé dva roky (darcovia krvi a zdravotne postihnutí dokonca raz za rok) absolvovať u praktického lekára komplexnú lekársku prehliadku. Vyšetrenie celkového zdravotného stavu pozostáva z úvodného rozhovoru s lekárom, ktorý sa oboznámi so zdravotnými problémami, pracovným zaťažením a životným štýlom pacienta, ako aj diagnózami predkov. Ďalej lekár skontroluje dýchanie, činnosť srdca, odmeria krvný tlak, vyšetrí zrak, sluch a eventuálne ďalšie orgány. V prípade potreby je súčasťou preventívnej prehliadky aj odber krvi, ktorej rozbor môže odhaliť riziká možných chorôb. Na základe výsledkov vyšetrení si urobí lekár úplný obraz o zdravotnom stave, v prípade potreby navrhne doplňujúce vyšetrenia.
Na preventívnu prehliadku u stomatológa máme nárok raz do roka. Zubný lekár vyšetrí stav chrupu, slizníc, ďasien a čeľustí a prípadne nás poučí o dentálnej hygiene. Okrem toho majú ženy jedenkrát ročne nárok na vyšetrenie u obvodného gynekológa. Po dovŕšení štyridsiatky by sme si mali ísť dať zmerať hladinu cholesterolu a po päťdesiatke absolvovať vyšetrenie stolice na okultné krvácanie.
Každý by mal poznať svoj zdravotný stav
Zo štatistík o absolvovaní pravidelných preventívnych prehliadok vyplýva, že väčšina Slovákov sa o svoj zdravotný stav dostatočne nezaujíma. Varovné výzvy lekárov či priamo ministra zdravotníctva mnohokrát končia ako ten hrach na stene. Nikto nedokáže presvedčiť človeka, aby absolvoval prevenciu, keď on sám nemá záujem. Pritom práve včasná diagnostika je zárukou prípadnej úspešnej liečby. Ak sa aj po prehliadke žiadna diagnóza nepotvrdí, netreba ľutovať čas strávený u lekára. Aspoň sa oboznámime so skutkovým stavom našej telesnej schránky. A ten dobrý pocit, že sme pre svoje zdravie niečo urobili, že naše telo podstúpilo "technickú kontrolu" s dobrým výsledkom, za to určite stojí.
