Podľa odtlačku ľudských stôp starých päťtisíc rokov je jasné, že naši prapredkovia sa pohybovali úplne inak ako my. Chodili v miernom obozretnom predklone, zľahka našľapovali a ich ťažisko spočívalo v prednej časti nohy. Ani netušili, ako si šetrili kolená. Dnešný človek, naopak, stále viac dopadá na päty a jeho ťažisko sa posúva za stred chodidla. Chodí úplne vzpriamene - skôr v miernom záklone. Jeho noha však akoby sa stále viac prispôsobovala plochému pedálu auta.
Boľavé kĺby má každý druhý
Možno nám raz naozaj ani nič iné nezostane, ako sa voziť autom alebo na invalidnom vozíčku. Aj keď v mladosti málokto myslí na palicu, raz sa o ňu určite opierať bude. Štatistiky sú neúprosné. Nielenže artróza, postupné opotrebovanie kĺbov, čaká takmer každého, ale postihne tie najdôležitejšie kĺby, chrbticu, kolená, zápästia, bedrový kĺb.
"Keby sme žili vo vode, nič by nás nebolelo," tvrdia známi slovenskí ortopédi. A majú na mysli najmä naše kosti, a ešte konkrétnejšie kĺby.
Aj keby sme čo robili a pestovali si nohy ako v bavlnke, každý druhý človek po päťdesiatke má artrotické kolená. Ani keby sme chodili po štyroch ako naši praprapredkovia, kolená by sme si neuchránili. "Nepoznám človeka na svete, ktorý by skôr či neskôr nemal problémy s kĺbmi. Niekoho začnú bolieť v pätnástich, niekoho v päťdesiatke," hovorí MUDr. Vojtech Lazar, chirurg, bývalý špičkový jazdec a športový lekár.
Bolesť a stuhnutosť v kĺboch najmä v ranných hodinách, sú prvými príznakmi osteoartrózy, ktorá patrí medzi najčastejšie kĺbové ochorenie. Na svete postihuje približne 12 percent populácie po 45. roku života.
Ak vám pri pohybe praská a puká v kĺboch, zrejme máte artrózu, ktorej sa už nezbavíte. Ide o chronické ochorenie jedného alebo viacerých kĺbov - kolien, šije, bedrových kĺbov, bedrovej chrbtice, malých kĺbov rúk, pri ktorom dochádza k opotrebovaniu kĺbovej chrupavky. Ak sú zasiahnuté kolená a bedrá, človeku spôsobuje bolesť už samotná chôdza. Ak kĺby rúk, namáhavé je aj písanie. Boľavé kĺby sa hlásia bolesťou, ktorá sa stupňuje a stáva sa neznesiteľnou. Najčastejšie vypovedajú službu najviac zaťažované kĺby - bedrový a kolenný.
Zlá správa je: Čím sme starší, tým sme na tom horšie. Po 65. roku života má kĺby zničené
viac ako 70 percent ľudí. Svoje zohrajú aj gény. Ak mala babka a dedko artrotické kolená, aj my ich asi budeme mať. Každý z nás má iný svalovo-šľachový aparát, nábeh na artrózu má aj ten, kto má slabšie svalstvo. Ak niekto vrcholovo športuje, môže mať problémy s nohami ešte skôr - už v dvadsiatke.
Každý cíti bolesť inak. Tá nie je vždy priamo úmerná opotrebovaniu kĺbov - aj mierne poškodenie môžu sprevádzať silné bolesti a naopak. Rovnako každý inak pristupuje k "svojej" artróze. Niekto si ju pestuje ako v bavlnke. Denne venuje polhodinku premýšľaniu o vhodnej obuvi, o vhodnom zaťažovaní a pre istotu v kresle hltá protireumatické tabletky. Iní zase akoby nič - hrajú futbal a boľavé kolená ignorujú.
"Správny nie je ani jeden spôsob. Začiatkom zlého konca je totiž rovnako nečinnosť ako neprimeraná záťaž," vraví reumatológ MUDr. Peter Hvizdoš.
Ideálnym pohybom je podľa neho svižná chôdza, napríklad prechádzky so psom. Vhodné je plávanie, najrôznejšie naťahovacie a uvoľňovacie cviky. Netreba sa vzdať ani relatívne náročnejších športov - podmienkou je však zvládnuť techniku a mať dobrú fyzickú kondíciu.
Dobrá správa je: ak sa o kĺby budeme starať, dáme im výživu aj znútra, odmenia sa nám dobrým fungovaním na dlhé roky. n
Zhovárame sa s MUDr. Ernestom Cabanom, lekárom slovenskej biatlonovej reprezentácie
Stretávate sa so športovcami, ktorí si zaťažujú svoje kĺby už od útleho veku. Stojí naozaj zato robiť šport vrcholovo, a skončiť s poničenými kĺbmi a chrbticou?
Športovcom, najmä tým, ktorí začínajú odmalička, by to mali tréneri a lekári vysvetľovať na rovinu. Každý šport môže byť nebezpečný. Každý sa však musí rozhodnúť sám a zvážiť si, či mu zdravie stojí zato. Poznám 13- až 19-ročných športovcov, ktorí majú také trvalé zmeny na pohybovom aparáte, že tu pomôže už iba operácia. Na pováženie však je, že väčšina týchto mladých ľudí priznáva bolesti kolien, článkov chrbtice a asi štvrtinu pobolievajú drobné kĺby. To sú zistenia z trojmesačnej štúdie, ktorú sme robili u športovcov."
To znamená, že vrcholoví športovci sú odsúdení na palicu?
Myslím si, že k trvalým zmenám na chrupavke, poničeniu kĺbov by nemuselo prísť, keby mali trebárs tréneri iný prístup ku svojim zverencom, ale je to aj vec dostatku peňazí.
V akom zmysle?
Existujú totiž preparáty, ktoré majú preventívne účinky a chránia kĺbové chrupavky pred predčasnými degeneratívnymi zmenami. Samozrejme, sú vhodné nielen pre športovcov, ale celú populáciu. Takmer dvojročné sledovanie účinkov prípravkov ArthroStop a ArthroStop Plus v praxi ma utvrdilo v presvedčení, že ide o prípravky, ktoré spoľahlivo prinášajú očakávaný účinok.
Čo to znamená?
Napríklad po trojmesačnom užívaní ArthroStopu Plus došlo u športovcov k výraznému poklesu bolestivosti kĺbov a aj k nižšiemu stuhnutiu kĺbov. To sú jednoznačné výsledky hovoriace pre ľahký a bezbolestný pohyb.
Spolu s úľavou od bolesti a stuhnutia kĺbov sa u väčšiny osôb zvýšil aj rozsah pohyblivosti kĺbov, a to z 57 na 72 percent. Ustúpili napríklad raňajšie štartovacie bolesti, ale aj chronické a pozáťažové bolesti, zlepšil sa celkový komfort pohybu, chrupavka sa tiež chráni pred poškodením, takže ide aj o istú prevenciu, nielen hasenie bolestí.
Hovorili ste o trojmesačnej trvaní štúdie. To znamená, že ak niekto chce pomôcť svojim kĺbom, musí tak dlho brať tieto prípravky? Čo na to žalúdok a pečeň?
Nový prípravok ArthroStop Plus obsahuje okrem iného glukosamín, ktorý je vlastne v ľudských kĺboch obsiahnutý už od narodenia. S pribúdajúcim vekom a pri namáhaní kĺbov sa však pomaly stráca a treba ho doplňovať. Bez tejto látky nie je kĺb schopný správne fungovať a každý pohyb sa stáva bolestivým. Boswellové kyseliny zase odstraňujú zápal, a tým aj bolesť. Na rozdiel od mnohých iných prípravkov tento nepôsobí agresívne na žalúdočnú sliznicu, môžu ho brať dokonca aj pacienti s vredovou chorobou. Aby bol účinný, treba ho naozaj užívať dva až tri mesiace. (uj)
