Ešte v 18. storočí sa ľudia cez deň orientovali len podľa slnka. O storočie neskôr v súvislosti s výstavbou železníc vznikla nutnosť určitého časového poriadku. V roku 1884 kanadský staviteľ železníc Stanford Fleming navrhol systém časových zón pre celý svet s hodinovými odchýlkami podľa pásiem. Keď sa zdalo, že je všetko vyriešené, začali prvé špekulácie o zavedení tzv. letného času. Dôvodom na zmeny v ustálenom časovom systéme bol priemyselný a ekonomický pokrok a hlavne hľadanie možností energetických úspor.
Pomoc času v krízových rokoch
Za otca letného času sa považuje londýnsky staviteľ William Wilett, ktorý už v roku 1907 navrhol posúvať hodiny na jar o 12 minút dopredu a po letných dňoch ich zas vrátiť na pôvodný čas. Svoj nápad podložil dôkazmi o úsporách energie, ale letný čas sa okrem drobných pokusov v praxi neujal. K jeho zavedeniu prispela až prvá svetová vojna. Krajiny zapojené do bojov zaviedli letný čas práve pre úspory elektrickej energie a zvýšenie produktivity. Po vojne sa motív vytratil. Zase až do druhej svetovej vojny. Po jej skončení sa situácia so zrušením letného času zopakovala.
K letnému času sa vo viacerých európskych krajinách vrátili až v osemdesiatych rokoch minulého storočia (u nás v roku 1979). Hlavnou príčinou boli celosvetové problémy s ropou. V roku 1980 začala platiť prvá smernica Európskej únie, ktorá koordinovala zavedenie a priebeh letného času v členských krajinách.
Letný čas má vplyv na úsporu elektrickej energie, aj keď nie vo všetkých krajinách rovnakú.
V západných štátoch, kde sa pracovný čas začína neskôr ako u nás, sa neskôr začína aj školské vyučovanie. Okrem ekonomických výhod majú mnohí ľudia aj osobné výhody - získavajú hodinu k dobru. Juhoeurópskym krajinám s bohatým cestovným ruchom zas prináša "predĺžený deň" nezanedbateľné zisky. Zahraniční turisti trávia dlhšie večery v reštauráciách, kaviarňach či zábavných podnikoch.
U nás je situácia trochu iná. Ekonomické a spoločenské zmeny posledných rokov nemali vplyv na tradíciu skorých začiatkov pracovných smien hlavne v továrňach. A tak mnohí pracujúci napriek zmene času vstávajú naďalej za tmy a skôr majú pocit, že ich niekto okradol o hodinu spánku. V prvých a posledných týždňoch letného času musia svietiť pred odchodom z domu a na začiatku pracovnej zmeny aj v práci. Čas, ktorý ľudia po práci získajú, nevyužívajú na relax, ale venujú sa ďalšej práci doma, či okolo hospodárstva. Večer po uplynutí "predĺženého dňa" sa mnohí cítia unavení a vyčerpaní.
Vplyv zmeny času na organizmus
Podľa psychológov je posun času neprirodzeným a násilným zásahom do zakódovaného denného biologického rytmu. Všetky procesy dejúce sa v organizme majú svoj presne určený čas. Vonkajší posun hodín je jednoznačným zásahom do zabehaného spôsobu vnútorných pochodov. Človek je však tvor adaptabilný. Väčšine stačí na prispôsobenie sa tejto zmene pár dní, najviac týždeň. Nemalé problémy zvyknúť si na letný čas, majú malé deti, starší či chorí a ľudia s oslabenou imunitou. Veľmi citliví ľudia môžu trpieť aj počas celého jeho trvania. Sťažujú sa na stres, s ním súvisiace poruchy spánku, únavu, niekedy aj depresie.
Aby boli negatívne následky časovej zmeny na organizmus čo najmenšie, možno sa na ňu vopred pripraviť. Tento rok sme to už prešvihli, ale 28. marca 2005 nás posúvanie hodín čaká opäť. Ak budeme aspoň týždeň pred jeho nástupom chodiť každý deň o pár minút skôr do postele, telo prejde na skoršie budenie plynulo.
K zrušeniu letného času asi tak skoro nedôjde. Nariadenie vlády presne určuje dátumy letného času až do roku 2006. Onedlho sa Slovensko stane súčasťou Európskej únie. Štáty v nej sú úzko prepojené: dopravou, obchodom, cestovným ruchom, preto by rôznosť časov spôsobovala nemalé komplikácie. A tak o zrušení letného času u nás sa bude uvažovať asi až po tom, keď k takémuto kroku pristúpia aj ostatné európske krajiny.
