Do jedného roka nemali nič solené, korenené, jedlo som im varila, nikdy nevyprážala. Mäso mali len hydinové, raz -dvakrát do týždňa. Aj sladkostí jedli malo. Lekárka hovorila, že krvné výsledky majú vynikajúce a je vidieť, že sa o ne dobre starám," hovorí Eva z Bratislavy, mama dvoch dcér.

Dnes majú jej deti päť a šesť rokov a ich jedálniček tvoria najmä keksíky a cukríky. Občas zjedia "mäsko a ryžu", lebo tak im varia v materskej škole. "Na všetko zdravé, čo navarím, hovoria fuj. Radšej nebudú jesť celý deň, než by mali zjesť trocha papriky alebo paradajky," hovorí so smútkom v hlase.

Kde sa to všetko pokazilo? Podľa Evy ich stravovacie návyky pokazili starí rodičia a materská škola. "Starí rodičia ich začali kŕmiť sladkosťami a odvolávali sa na to, že svoje vnučky predsa môžu rozmaznávať," sťažuje sa Eva.

Istý zlom podľa nej nastal aj prechodom detí do materskej školy. Predpisy v stravovaní totiž hovoria, že deti v materskej škole musia mať takmer každý deň mäso - ak nie ako hlavný chod, tak aspoň ako polievku. "Zdravá výživa sa tak obmedzila na jedno jabĺčko, ktoré aj tak dcéry nechajú v skrinke, občas majú nejaký šalát. Za dva - tri roky si deti na takéto stravovanie úplne zvykli," hovorí Eva. Informovala sa aj v Štátnom zdravotnom ústave, či nie sú predpisy stravovania v materských školách a školách zastaralé, ale tam jej potvrdili, že sú v súlade so všetkými modernými poznatkami.

Keďže aj manžel je "mäsový typ", Eva od zdravého stravovania ustúpila. V jedálničku ich rodiny sa začala objavovať sviečková, mäso na smotane, grilované kura. "Rezne a vyprážané jedlá som však naďalej zaraďovala v čo najmenšej miere," upozornila Eva.

Až nedávno sa to zmenilo. Evin manžel začal mať problémy s nadváhou, bol čoraz unavenejší a podráždenejší. Deťom zistili alergiu na mlieko a sóju, jedna z dcér má dokonca zníženú imunitu. Manžel navrhol, aby sa začali racionálnejšie stravovať. Deti však zo začiatku nechceli iné jedlá, než na aké boli zvyknuté. A tak na to išla postupne.

Najprv deťom ponúkla ovsené vločky s ryžovým mliekom. Zachutili im. Potom skúsila kašu z ovsených vločiek. Mňam, reagovala jedna dcéra. A hoci druhej nechutila, aj to pokladá Eva za úspech. Ovocie zjedia takmer všetko. Zo zeleniny len paradajky, redkvičku, kel či špenát - papriku nechcú dodnes. "Predkladám im nové a nové recepty, a všetko čo im zachutí, si zapisujem do svojej kuchárskej knihy. V lete im skúsim urobiť ovocné koktaily, tie by im mali chutiť. Chce to však veľa roboty. Ak vezmem do úvahy, že deti nemôžu mlieko, hneď odpadá takmer polovica tradičných receptov, vrátane jogurtov, šľahačky, zákuskov či zmrzliny. Z tej druhej polovice deťom polovica jedál nechutí. A z toho mála, čo im chutí, časť nechutí manželovi - no navarte niečo pre celú rodinu!"

Eva sa však nevzdáva. Verí, že časom bude mať toľko receptov, že ju konečne nebude bolieť hlava z toho, čo má na druhý deň navariť. A že deti i manžel budú zdraví, spokojní a budú jesť s chuťou.