Z filmu Krížnik Potemkin. FOTO - MOVIEWEB
Filmový klub v Banskej Bystrici si filmom Krížnik Potemkin pripomenul 40. výročie založenia. Práve týmto presláveným dielom ruského režiséra Sergeja Ejzenštejna začal klub svoju činnosť v šesťdesiatom štvrtom roku. Tentoraz však bez originálnej hudby, v kine Korzár naživo sprevádzala dianie na plátne banskobystrická popundergroundová skupina Orchester nového primitivizmu.
"Oslava síce nevyšla presne na deň, ale takúto významnú kultúrnu udalosť rozhodne treba banskobystrickým divákom pripomenúť. Klub vznikol zásluhou ľudí obdivujúcich filmové umenie, ktorí cítili potrebu priblížiť hodnotné diela väčšiemu počtu záujemcov. Náznakom, ako by sa mala uberať československá kinematografia a distribúcia filmov, bol prvý Festival československého filmu v roku 1959 práve v Banskej Bystrici. Kvalitné umenie však bolo potláčané do úzadia, lebo vtedajší ideológovia sa zhodli, že film má slúžiť masám. Z tohto dôvodu prišli náznaky zakladať kluby, aby si náročnejší diváci mohli pozrieť aj kvalitnejšie predstavenia," povedal predseda banskobystrického Filmového klubu Ivan Polóny.
Klub založili páni Alner, Skála, Školuda, Kelemen, Ruttkay, Lunev a možno ani netušili, že ich myšlienka bude tak dlho žiť. V ostatných troch rokoch si členský preukaz Asociácie slovenských filmových klubov kupuje v Banskej Bystrici okolo tisíc záujemcov a priemerná návštevnosť predstavení je vyše sto divákov. "Snažíme sa ponúknuť všetko najlepšie, čo je k dispozícii. Z distribučnej siete vyberáme aj tituly, ktoré niekto ani nezaregistruje, ale nám zaplnia kinosálu. Zaujímavosťou je, že kvalitné nové ruské filmy dnes možné vidieť iba u nás," dodal Ivan Polóny.
Banskobystrický klub je otvorený pre každého. "Myslím si, že v normálnych kinách nemajú diváci možnosť vidieť také umelecky náročné a hodnotné filmy, aké ponúkame v klube." Medzi najúspešnejšie tituly v histórii klubu sa zaradili Biela mačka, čierny kocúr Emira Kusturicu, Nebo nad Berlínom Wima Wendersa, Dvojaký život Veroniky Krzysztofa Kieslowského a filmy Davida Lyncha, ktoré boli vždy vypredané.
"V prvých rokoch tvorila gro klubu inteligencia a študenti, dnes tvoria základňu z deväťdesiatich percent ľudia do tridsať rokov z rôznych profesií. Teší nás to aj preto, že dokážeme konkurovať videu a DVD. Prvá vec je, že nie všetko sa dá v požičovniach zohnať. Druhá, že pôžitok sedieť vo veľkej sále so spriaznenými dušami, ktoré rovnako reagujú na film, žiadne DVD nenahradí," povedal Ivan Polóny.
Okrem premietania filmov, priemerne 80 ročne, spoluorganizovali členovia klubov rôzne celoštátne semináre. Každoročne sa stretávali dramaturgovia a predsedovia klubov z Československa na Zimnej filmovej škole. Posledná sa uskutočnila v roku 1993. Po nej pripravili dva ročníky Medzinárodného filmového festivalu filmových klubov, na ktorom privítali okrem iných Krzysztofa Zanussiho či svetoznámeho historika Jerzsyho Toeplica.
